Galanta appears in writing for the first time in 1237, in a charter of King Béla IV listing property of the abbey of Pannonhalma. Four years later the Mongol army destroyed the royal army at Mohi, on 11 April 1241, and spread across the plain; in the winter that followed it crossed the frozen Danube. On the open lowland there was nothing to shelter behind — no hill, no stone, no walls. Béla IV's answer was to cover Hungary in stone castles, which is why so many Slovak castles date from the decades after 1241 rather than before it. None of them was built here: you cannot put a castle on flat mud.Galanta sa v písomnostiach objavuje prvý raz v roku 1237, v listine kráľa Belu IV., ktorá vypočítava majetky panonhalmského opátstva. O štyri roky neskôr, 11. apríla 1241, rozdrvilo mongolské vojsko pri Mohi kráľovskú armádu a rozlialo sa po nížine; v zime nato prešlo po zamrznutom Dunaji. Na otvorenej rovine nebolo za čo sa skryť — ani kopec, ani kameň, ani hradby. Belova odpoveď znela: pokryť Uhorsko kamennými hradmi, a preto toľko slovenských hradov pochádza až z desaťročí po roku 1241, nie spred neho. Tu nevznikol ani jeden: na rovnom blate sa hrad nepostaví.
