Dunajská Streda has no castle, no mine and no hill — it is a market in the middle of an island. The Žitný ostrov, the Rye Island, is a wedge of Danube gravel and silt covering some 1,615 square kilometres, and under it lies about ten billion cubic metres of drinking water, the largest such store in Central Europe. Everything in this town's history follows from those two things: the soil made it rich enough to matter, and the flat, waterlogged ground gave nobody anywhere to put a castle. Its name is simply the day of the week the market was held.Dunajská Streda nemá hrad, baňu ani kopec — je to trh uprostred ostrova. Žitný ostrov je klin dunajského štrku a nánosov s rozlohou asi 1 615 km² a pod ním leží približne desať miliárd kubických metrov pitnej vody, najväčšia takáto zásoba v strednej Európe. Z týchto dvoch vecí vyrástli celé dejiny mesta: pôda ho spravila dosť bohatým na to, aby o ňom bolo počuť, a mokrá rovina neponúkla nikomu miesto, kde by postavil hrad. Jeho meno je jednoducho deň v týždni, keď sa tu konal trh.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
Before the kingdomPred kráľovstvom
The Žitný ostrov is not old rock but young river: for thousands of years the Danube slowed here, split into branches and dropped its gravel and mud, and the result is the largest river island in Europe. People farmed it early — settlement is documented from around 1300 BC, in the Bronze Age — and the ancestors of today's Slavs arrived in the sixth century AD. The Roman Empire never ruled here; its frontier ran along the Danube itself, so the island lay on the barbarian bank, just out of reach. Nothing that happens later makes sense without the water: it fed the fields, turned the mills, decided where a village could stand, and it is still the drinking supply of a whole country.Žitný ostrov nie je stará skala, ale mladá rieka: Dunaj tu tisícročia spomaľoval, delil sa na ramená a ukladal štrk a bahno — a tak vznikol najväčší riečny ostrov v Európe. Ľudia ho obrábali odpradávna, osídlenie je doložené už okolo roku 1300 pred n. l., v dobe bronzovej, a v 6. storočí sem prišli predkovia dnešných Slovanov. Rímska ríša sem nikdy nesiahla — jej hranica viedla práve po Dunaji, takže ostrov ležal na barbarskom brehu, tesne za dosahom. Bez vody sa tu nedá pochopiť nič neskoršie: živila polia, krútila mlynmi, rozhodovala o tom, kde môže stáť dedina, a dodnes je zásobárňou pitnej vody pre celú krajinu.
In the ninth century the island belonged to the Principality of Nitra and then to Great Moravia, the first state the Slavs of this region built for themselves. Nothing from that century has yet been dug up inside Dunajská Streda itself, so the honest way to put it is this: we know which state the island was in, and we do not know what stood on this particular spot. That is normal for the period — writing was rare, and what survives from a place like this is graves and postholes, not documents. Moravian rule ended in 907, when Hungarian horsemen destroyed a Bavarian army near Bratislava; the island changed masters without, so far as anyone can tell, changing farmers.V 9. storočí patril ostrov Nitrianskemu kniežatstvu a potom Veľkej Morave — prvému štátu, ktorý si Slovania v tomto priestore vybudovali sami. Priamo v Dunajskej Strede sa zatiaľ nenašlo nič, čo by z toho storočia pochádzalo, a poctivé je povedať to takto: vieme, do akého štátu ostrov patril, no nevieme, čo stálo práve na tomto mieste. Pre tú dobu je to bežné — písalo sa málo a z takejto obce zostávajú hroby a stopy po koloch, nie listiny. Moravská moc sa skončila roku 907, keď staromaďarskí jazdci rozdrvili pri Bratislave bavorské vojsko; ostrov zmenil pána, no roľníci na ňom zostali podľa všetkého tí istí.
From the tenth century the island lay inside the Kingdom of Hungary, in the county of Pozsony — Bratislava — and it was good land in a kingdom that had just become Christian and needed feeding. The town's name is the clearest surviving evidence of how people lived here: the market was held on Wednesday, and the Hungarian name Szerdahely means exactly what the Slovak name Streda does, the Wednesday place. The word szerda, Hungarian for Wednesday, is itself borrowed from Slavic, where it means the middle of the week. A Hungarian town name built out of a Slavic word, on an island where both languages have been spoken side by side for a thousand years, tells you more about this place than any charter does.Od 10. storočia ležal ostrov v Uhorskom kráľovstve, v Bratislavskej stolici, a bola to dobrá pôda v kráľovstve, ktoré práve prijalo kresťanstvo a potrebovalo sa uživiť. Meno mesta je najlepším zachovaným dôkazom, ako sa tu žilo: trh sa konal v stredu a maďarské Szerdahely znamená presne to isté čo slovenská Streda — miesto stredajšieho trhu. Samo slovo szerda, po maďarsky streda, je pritom prevzaté zo slovančiny, kde znamená stred týždňa. Maďarské meno mesta postavené zo slovanského slova, na ostrove, kde sa oboma jazykmi hovorí vedľa seba tisíc rokov — to povie o tomto mieste viac než ktorákoľvek listina.
On 11 April 1241 a Mongol army destroyed the Hungarian royal army at Muhi, and over the following winter Mongol columns crossed the frozen Danube and burned their way through the country beyond it. No chronicle says what happened on the Žitný ostrov, and nobody should pretend otherwise. What we do know is that the first document naming this place comes immediately afterwards — a report the Bratislava chapter sent to King Béla IV, dated 1254 in some accounts and 1256 in others, in which the name appears as Syridahel. Across Slovakia the years after 1241 are the great age of castle building, but not here: there is no rock on the island to build on, and this town's answer to a dangerous world was always a market rather than a wall.11. apríla 1241 rozdrvilo mongolské vojsko pri Muhi uhorskú kráľovskú armádu a nasledujúcu zimu prešli mongolské oddiely po zamrznutom Dunaji a vypálili aj krajinu za ním. Čo sa vtedy dialo na Žitnom ostrove, nehovorí ani jedna kronika, a netreba to zakrývať. Vieme však, že prvá listina, ktorá toto miesto menuje, je hneď z rokov po vpáde: správa bratislavskej kapituly kráľovi Belovi IV., ktorú jedny pramene kladú do roku 1254 a druhé do roku 1256 a v ktorej meno znie Syridahel. Na Slovensku sú roky po roku 1241 veľkou dobou stavania hradov — tu však nie: na ostrove niet skaly, na ktorej by hrad stál, a odpoveďou tohto mesta na nebezpečný svet bol vždy trh, nie hradba.
The island was carved into noble estates like everywhere else: in 1297 the place belonged to Jakab, son of Hernard, of the Héder clan, and afterwards it passed from one family to the next. What made it different from its neighbours was the market. A report by the ispán — the king's officer in charge of Pozsony county — already speaks in 1324 of the markets of Szerdahely, and in 1429 an order of King Sigismund calls the place an oppidum, a market town: a step above a village, with the right to hold fairs and a say in running itself. Around it lay a scatter of tiny hamlets with names like Nemesszeg, Előtejed and Újfalu, a few dozen houses each; five centuries later the town in the middle would swallow them all.Ostrov si rozdelili šľachtické panstvá ako všade inde: roku 1297 patrilo toto miesto Jakubovi, synovi Hernarda z rodu Héder, a potom prechádzalo z rúk do rúk. Od susedných dedín ho odlišoval trh. Správa župana — kráľovho úradníka pre celú Bratislavskú stolicu — z roku 1324 už hovorí o stredských trhoch a listina kráľa Žigmunda z roku 1429 nazýva Stredu mestečkom (oppidum): to bol stupeň nad dedinou, s právom výročných jarmokov a s kusom vlastnej samosprávy. Navôkol ležali drobné osady s menami ako Nemešseg, Előtejed či Újfalu, každá o niekoľkých desiatkach domov; o päť storočí ich mesto v strede pohltí všetky.
After the Hungarian army and its king were destroyed at Mohács in 1526 the kingdom broke into three, and Bratislava — forty-five kilometres upstream — became the capital and coronation town of what was left. That turned the Žitný ostrov into the capital's larder: grain, cattle, fish and flour from the island's floating water mills went up the river to feed Pozsony, its garrison and the assemblies of the kingdom that met there. In 1599 Szerdahely was granted to the Pálffy family as an entailed estate — a holding that could not legally be sold or divided, which is why it stayed with them for generations. The Ottoman frontier never crossed onto the island, but it came uncomfortably close: when the great fortress of Nové Zámky fell in 1663, Turkish-ruled territory began a day's ride from the island's eastern end.Po tom, čo roku 1526 zahynulo pri Moháči uhorské vojsko aj s kráľom, sa kráľovstvo rozpadlo na tri časti a Bratislava — štyridsaťpäť kilometrov proti prúdu — sa stala hlavným a korunovačným mestom toho, čo z Uhorska zostalo. Žitný ostrov sa tým zmenil na špajzu hlavného mesta: obilie, dobytok, ryby a múka z ostrovných lodných mlynov putovali po rieke do Bratislavy, jej posádke aj snemom, ktoré sa tam schádzali. Roku 1599 dostali Stredu Pálfiovci ako fideikomis — panstvo, ktoré sa nesmelo predať ani rozdeliť, a práve preto im zostalo po celé generácie. Osmanská hranica na ostrov nikdy neprešla, priblížila sa však nepríjemne blízko: keď roku 1663 padli Nové Zámky, turecké územie sa začínalo na deň jazdy od východného konca ostrova.
In the first half of the eighteenth century Mikuláš Kondé, bishop of Nagyvárad, built himself a two-storey baroque mansion here; around 1770 it was remodelled in the plainer classical taste and painted the colour that gave it its name. The Yellow Mansion is the finest building in the town and today holds the Žitný Ostrov Museum, which explains the whole island rather than any single village of it.V prvej polovici 18. storočia si tu veľkovaradínsky biskup Mikuláš Kondé postavil dvojpodlažný barokový kaštieľ; okolo roku 1770 ho prestavali v striedmejšom klasicistickom vkuse a natreli farbou, podľa ktorej dostal meno. Žltý kaštieľ je najkrajšou stavbou mesta a dnes v ňom sídli Žitnoostrovné múzeum, ktoré vysvetľuje celý ostrov, nie jednu jeho dedinu.
The revolution of 1848 abolished serfdom: the farmers of the island stopped owing labour days and dues to a lord, and the land they worked began to become their own property. On this soil — the most productive in the country — that mattered more than almost anywhere else. Then on 16 January 1861 the town did something quietly decisive: Szerdahely, Nemesszeg, Újfalu and Előtejed resolved to merge into a single municipality. The scatter of hamlets stopped being a scatter, and modern Dunajská Streda dates from that meeting rather than from any medieval charter.Revolúcia roku 1848 zrušila poddanstvo: roľníci na ostrove prestali zemepánovi dlhovať robotu a dávky a pôda, ktorú obrábali, sa začala stávať ich vlastnou. Na tejto pôde — najúrodnejšej v krajine — to znamenalo viac než skoro kdekoľvek inde. A 16. januára 1861 urobilo mesto krok, ktorý o ňom rozhodol potichu, ale natrvalo: Streda, Nemešseg, Újfalu a Előtejed sa uzniesli, že sa spoja do jednej obce. Zo zhluku osád sa stal jeden celok a dnešná Dunajská Streda sa datuje od tejto schôdze, nie od stredovekej listiny.
Under Austria-Hungary Dunajská Streda was what it had always been, only busier: the place the whole island came to buy and sell. Hungarian was the language of the market, the school and the state, and the government in Budapest was pressing Magyarisation hard across the kingdom — but on this island there was little to press, because almost everybody already spoke Hungarian. That is why the border drawn a generation later cut so painfully here: the island really was Hungarian in speech, and it really did lie on the northern bank of the Danube.Za Rakúsko-Uhorska bola Dunajská Streda tým, čím bola vždy, len rušnejšia: miestom, kam si celý ostrov chodil kupovať a predávať. Jazykom trhu, školy aj úradu bola maďarčina a vláda v Budapešti presadzovala v celom kráľovstve tvrdú maďarizáciu — na tomto ostrove však nemala čo presadzovať, lebo po maďarsky tu hovoril takmer každý. Práve preto hranica, ktorú o generáciu neskôr nakreslili, bolela práve tu: ostrov naozaj hovoril po maďarsky a naozaj ležal na severnom brehu Dunaja.
Czechoslovakia was declared in October 1918 and its troops occupied the island that winter; the Treaty of Trianon, signed on 4 June 1920, put the new border on the Danube and left the whole Žitný ostrov on the Czechoslovak side. Nobody in Dunajská Streda moved house, and yet everybody woke up a minority. The republic's land reform broke up the great estates and settled Czech and Slovak colonist families on some of the island's best fields, which was resented; it also brought roads, schools and a working administration, which was harder to resent. The market went on as before — but the question of whose land this was had been opened and would not close.Československo vzniklo v októbri 1918 a jeho vojsko obsadilo ostrov v nasledujúcu zimu; Trianonská zmluva zo 4. júna 1920 položila novú hranicu na Dunaj a celý Žitný ostrov nechala na československej strane. Nikto v Dunajskej Strede sa nesťahoval, a predsa sa všetci zobudili ako menšina. Pozemková reforma republiky rozbila veľké panstvá a na najlepšie ostrovné polia priviedla české a slovenské kolonistické rodiny, čo tu ľudia znášali ťažko; priniesla však aj cesty, školy a fungujúcu správu, a na to sa hnevať nedalo tak ľahko. Trh šiel ďalej ako predtým — otázka, komu táto zem patrí, sa však otvorila a už sa nezavrela.
On 2 November 1938 Germany and Italy handed southern Slovakia to Hungary in the First Vienna Award, and Dunajská Streda went with it; Czechoslovak officials and the colonist families were the first to leave. The Slovak National Uprising of 1944 was fought in mountains that were, seen from here, in another country, and Soviet and Romanian troops cleared the island at the end of March and in the first days of April 1945.2. novembra 1938 odovzdali Nemecko a Taliansko Prvou viedenskou arbitrážou južné Slovensko Maďarsku a s ním aj Dunajskú Stredu; československí úradníci a kolonistické rodiny odchádzali ako prví. Slovenské národné povstanie roku 1944 sa odohralo v horách, ktoré boli odtiaľto videné cudzinou, a sovietske a rumunské vojská prešli ostrovom na konci marca a v prvých aprílových dňoch 1945.
November 1989 reached Dunajská Streda as it reached every town in the country. The market came back in the literal sense: private trade was legal again and the shops on the main street stopped belonging to the state. The same years opened the island's other great argument to the public. In 1989 Hungary walked away from its half of the Gabčíkovo–Nagymaros dam scheme, and what had been settled between two governments in 1977 became a matter of protests, expert reports and international law — and it has never entirely closed since.November 1989 prišiel do Dunajskej Stredy tak ako do každého mesta v krajine. Vrátil sa trh v doslovnom zmysle: súkromné podnikanie bolo znova legálne a obchody na hlavnej ulici prestali patriť štátu. Tie isté roky otvorili verejnosti druhý veľký spor ostrova. Maďarsko roku 1989 odstúpilo od svojej polovice sústavy Gabčíkovo – Nagymaros a z toho, čo si dve vlády dohodli roku 1977, sa stala vec protestov, odborných posudkov a medzinárodného práva — a doteraz sa celkom neuzavrela.
Slovakia became independent on 1 January 1993, a few weeks after Czechoslovak engineers had dammed the Danube at Čunovo in October 1992 and sent the river down a concrete bypass canal to the turbines at Gabčíkovo, just south of the town. In 1997 the International Court of Justice ruled that the treaty of 1977 still bound both countries and that both had broken it, and told them to negotiate; they are still negotiating, and hydrologists still argue about what the works have done to the island's groundwater. Dunajská Streda is the seat of the district that carries its name, inside the Trnava Region, and has around 22,700 inhabitants. The expressway from Bratislava has pulled the town into the capital's commuter and warehouse belt, and its loudest public event is a home match of the football club DAC, whose crowd comes in from the whole island.Slovensko sa osamostatnilo 1. januára 1993, pár týždňov po tom, čo československí stavbári v októbri 1992 prehradili Dunaj pri Čunove a poslali rieku betónovým obtokovým kanálom na turbíny do Gabčíkova, kúsok južne od mesta. Roku 1997 rozhodol Medzinárodný súdny dvor v Haagu, že zmluva z roku 1977 obe krajiny stále zaväzuje a že ju obe porušili, a prikázal im dohodnúť sa; dohadujú sa dodnes a hydrológovia sa stále sporia o tom, čo dielo urobilo s podzemnou vodou ostrova. Dunajská Streda je sídlom okresu, ktorý nesie jej meno, patrí do Trnavského kraja a má okolo 22 700 obyvateľov. Rýchlostná cesta z Bratislavy vtiahla mesto do dochádzkového a skladového pásma hlavného mesta a jeho najhlasnejšou verejnou udalosťou je domáci zápas futbalového klubu DAC, na ktorý sa fanúšikovia zbiehajú z celého ostrova.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.