For roughly five centuries around the turn of our era, the hills of north-western Slovakia belonged to people who built fortified settlements on high ground, worked iron and traded with the Roman world across the Danube. Archaeologists call them the Púchov culture — named after this town, because the finds that first defined it came from the rock above the valley, Púchovská skala. Between 1888 and 1894 an Austrian army officer, Baron Emil Hoenning O’Carroll, dug there and pulled two bronze swords out of the hillside. The name stuck, and it is still standard across Central European archaeology.Zhruba päť storočí okolo prelomu letopočtu obývali kopce severozápadného Slovenska ľudia, ktorí si stavali opevnené sídliská na výšinách, spracúvali železo a obchodovali s rímskym svetom za Dunajom. Archeológovia ich nazývajú púchovská kultúra — podľa tohto mesta, lebo nálezy, ktoré ju ako prvé vymedzili, pochádzajú zo skaly nad dolinou, z Púchovskej skaly. V rokoch 1888 až 1894 tam kopal rakúsky dôstojník barón Emil Hoenning O’Carroll a zo svahu vytiahol dva bronzové meče. Meno sa ujalo a v stredoeurópskej archeológii platí dodnes.
