By 1761 the street where the exiles had settled — Moravian Street — held sixty-eight textile workshops. That is a town living off a single craft, and it explains why Púchov mattered more than its size suggested: weavers, dyers, potters and printers all worked here. Late in the same century Imrich Marczibányi built the county house in the town, a baroque building that still stands and now holds the local museum. The Habsburg reforms of these decades — compulsory schooling, and toleration for Protestants from 1781 — reached Púchov as they reached everywhere else.V roku 1761 stálo na ulici, kde sa exulanti usadili — na Moravskej — šesťdesiatosem textilných dielní. To je mesto, ktoré žije z jedného remesla, a vysvetľuje to, prečo Púchov znamenal viac, než by zodpovedalo jeho veľkosti: pracovali tu tkáči, farbiari, hrnčiari aj tlačiari. Koncom toho istého storočia dal Imrich Marczibányi postaviť v meste župný dom, barokovú budovu, ktorá stojí dodnes a sídli v nej mestské múzeum. Habsburské reformy týchto desaťročí — povinná škola a tolerančný patent pre protestantov z roku 1781 — dorazili aj do Púchova.
