Bíňa today is a working farming village where Hungarian and Slovak are both everyday languages, and its two Romanesque buildings are national cultural monuments — normally locked outside services and opened by arrangement with the parish. The rotunda is still the strangest thing in it: twelve niches, no parallel anywhere in the country, and still no agreement about what it was for. The ramparts are the hardest to see, because most of their length is under somebody's crop; the way to read them is from the road, in winter, or on a map.Bíňa je dnes roľnícka obec, v ktorej sa bežne hovorí po maďarsky aj po slovensky, a jej dve románske stavby sú národnými kultúrnymi pamiatkami – mimo bohoslužieb bývajú zamknuté a otvárajú sa po dohode s farou. Najzvláštnejšia zostáva rotunda: dvanásť výklenkov, žiadna obdoba v krajine a stále žiadna zhoda v tom, načo vlastne slúžila. Najhoršie sa hľadajú valy, lebo väčšina ich dĺžky je pod súkromným poľom; čítať sa dajú z cesty, v zime alebo z mapy.
