After the compromise of 1867 the city — officially Pozsony — lay in the Hungarian half of Austria-Hungary, and the state pushed the Hungarian language hard in schools and offices. It stayed all the same a place where people changed language in the middle of a street: in the census of 1910 roughly two inhabitants in five gave German, another two in five Hungarian and about one in seven Slovak. Industry arrived quickly — a dynamite factory founded in 1873 by Alfred Nobel's company, a chocolate works, a cable works, and the Apollo oil refinery on the riverbank. The first permanent bridge across the Danube here opened in 1891 and electric trams began running in 1895; the horse-drawn railway out to Svätý Jur, built in 1840, had already been the first railway line anywhere in the Kingdom of Hungary. A quiet coronation town had turned into a working industrial city in about forty years.Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní roku 1867 ležalo mesto — úradne Pozsony — v uhorskej polovici monarchie a štát v školách a na úradoch tvrdo presadzoval maďarčinu. Napriek tomu zostalo mestom, kde ľudia menili jazyk uprostred ulice: pri sčítaní roku 1910 uviedli približne dvaja z piatich obyvateľov nemčinu, ďalší dvaja z piatich maďarčinu a asi jeden zo siedmich slovenčinu. Priemysel prišiel rýchlo — dynamitka založená roku 1873 firmou Alfreda Nobela, čokoládovňa, káblovka a na brehu rieky rafinéria Apollo. Prvý stály most cez Dunaj tu otvorili roku 1891 a električky sa rozbehli roku 1895; konská železnica do Svätého Jura, postavená roku 1840, bola vôbec prvou železnicou v celom Uhorskom kráľovstve. Z pokojného korunovačného mesta sa asi za štyridsať rokov stalo robotné priemyselné mesto.
