The Evangelical lyceum in Pressburg — a secondary school with a theological department — had a chair of Czech-Slovak language and literature, and out of it came the generation that invented modern Slovak nationhood. In 1836 Ľudovít Štúr and a group of his students walked out to the ruin of Devín and swore an oath there to serve their nation, each of them adding a Slavic second name. In 1843 Štúr, Jozef Miloslav Hurban and Michal Miloslav Hodža agreed on a written Slovak based on the central Slovak dialects — the language a Slovak schoolchild writes in today. When the authorities pushed Štúr out of his teaching post, his students left the city in protest in 1844 and walked to Levoča; the words of what is now the Slovak national anthem were written by Janko Matúška in connection with that departure. A national language was decided in a school building in this town, by people in their twenties.Evanjelické lýceum v Prešporku — stredná škola s teologickým oddelením — malo katedru reči a literatúry československej a vyšla z nej generácia, ktorá vymyslela moderný slovenský národ. Roku 1836 vyšiel Ľudovít Štúr so skupinou svojich študentov k devínskej zrúcanine a zložili tam sľub, že budú slúžiť národu; každý si pritom pridal slovanské druhé meno. Roku 1843 sa Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža dohodli na spisovnej slovenčine založenej na stredoslovenských nárečiach — na jazyku, v ktorom dnes píše každý slovenský školák. Keď Štúra vrchnosť pripravila o miesto na lýceu, jeho študenti roku 1844 na protest odišli z mesta pešo do Levoče a v súvislosti s týmto odchodom napísal Janko Matúška slová dnešnej slovenskej hymny. O národnom jazyku sa rozhodlo v budove jednej prešporskej školy a rozhodli o ňom dvadsiatnici.
