1873 – 1918 Magyarisation, printed hereMaďarizácia, tlačená priamo tu

The other half of the Austro-Hungarian story is what the state did to language. After 1867 the Hungarian government pushed Magyarisation hard: Slovak secondary schools were closed, Slovak associations dissolved, and public life was to be conducted in Hungarian. Banská Bystrica was one of the places where that campaign was actually produced — the pro-government, anti-Slovak paper Svornosť was published here from 1873 to 1883, and Krajan did the same job from 1904 to 1918. It is worth noticing what that means. The Slovak national movement of these years was not resisting a foreign occupier; it was arguing with its own state, in its own towns, in print.Druhou polovicou rakúsko-uhorského príbehu je to, čo štát robil s jazykom. Po roku 1867 vláda tvrdo presadzovala maďarizáciu: slovenské stredné školy sa zatvárali, slovenské spolky rozpúšťali a verejný život sa mal viesť po maďarsky. Banská Bystrica bola jedným z miest, kde sa táto kampaň priamo vyrábala — provládny, protislovenský časopis Svornosť tu vychádzal v rokoch 1873 – 1883 a rovnakú prácu robil v rokoch 1904 – 1918 časopis Krajan. Stojí za to všimnúť si, čo to znamená. Slovenské národné hnutie tých rokov nevzdorovalo cudziemu okupantovi, ale sa hádalo s vlastným štátom, vo vlastných mestách a v tlači.