Fiľakovo Castle stands on a blunt neck of basalt in the middle of a border town, and for thirty-nine years in the sixteenth century it was not a Hungarian castle at all but an Ottoman provincial capital. Almost nowhere else in Slovakia does the Turkish frontier run so directly through a single rock.Fiľakovský hrad stojí na tupom čadičovom sopúchu priamo uprostred pohraničného mesta a tridsaťdeväť rokov šestnásteho storočia nebol uhorským hradom, ale osmanským provinčným sídlom. Takmer nikde inde na Slovensku neprechádza turecká hranica tak priamo cez jedinú skalu.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
The Mongol invasionVpád Mongolov
The first document that names Fiľakovo is dated 2 February 1242 — the winter the Mongol army was riding through the kingdom. Local tradition says the castle held out against them, and the story is repeated everywhere; it rests, though, on that single early mention rather than on any account of a siege. What is certain is the pattern that followed. After the Mongols withdrew, King Béla IV pushed the nobles of Hungary to build in stone and on high rock, and the hills of Novohrad filled with castles. Fiľakovo's basalt neck, sheer on three sides, needed almost no help.Prvá listina, ktorá Fiľakovo spomína, má dátum 2. februára 1242 — bola zima a krajinou práve prechádzalo mongolské vojsko. Miestna tradícia hovorí, že hrad Mongolom odolal, a opakuje sa to všade; opiera sa však len o tú jedinú ranú zmienku, nie o správu o obliehaní. Isté je to, čo prišlo potom. Po odchode Mongolov tlačil kráľ Belo IV. uhorskú šľachtu, aby stavala z kameňa a na skalách, a novohradské kopce sa zaplnili hradmi. Fiľakovský čadičový sopúch, z troch strán kolmý, pritom nepotreboval takmer nijakú pomoc.
For a decade the castle belonged to Matúš Čák of Trenčín, the magnate who ran most of what is now western and central Slovakia as though it were his own kingdom, and defied two kings while doing it. After his power collapsed Fiľakovo returned to the crown, and documents of 1348 and 1385 list it as royal property. A royal castle meant a castellan appointed from above rather than a lord who owned the rock — which is exactly why the crown could hand it out again whenever it needed to buy someone's loyalty.Desať rokov patril hrad Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, magnátovi, ktorý spravoval väčšinu dnešného západného a stredného Slovenska ako vlastné kráľovstvo a vzoprel sa pritom dvom kráľom. Po rozpade jeho moci sa Fiľakovo vrátilo korune a listiny z rokov 1348 a 1385 ho uvádzajú ako kráľovský majetok. Kráľovský hrad znamenal kastelána dosadeného zhora, nie pána, ktorý skalu vlastní — a práve preto ho koruna mohla kedykoľvek znova rozdať, keď si potrebovala kúpiť niečiu vernosť.
In 1435 the castle was pledged to the Perényi family, and in 1440 Queen Elizabeth handed its administration to Ján Jiskra, the Bohemian captain she hired to hold Upper Hungary for her infant son. Jiskra's garrisons — many of them Hussite veterans — held a chain of castles across today's Slovakia for two decades and were the real power here. The account closed in 1483, when the troops of King Matthias Corvinus took Fiľakovo from Štefan Perényi. Every change of hands added masonry: this is the century in which a watchpost grew into a fortress.Roku 1435 dali hrad do zálohy Perényiovcom a v roku 1440 zverila kráľovná Alžbeta jeho správu Jánovi Jiskrovi, českému kapitánovi, ktorého si najala, aby jej maloletému synovi udržal Horné Uhorsko. Jiskrove posádky — mnohí v nich boli husitskí veteráni — držali dve desaťročia celý reťazec hradov na dnešnom Slovensku a boli tu skutočnou mocou. Účet sa uzavrel roku 1483, keď Fiľakovo odobralo Štefanovi Perényimu vojsko kráľa Mateja Korvína. Každá výmena majiteľa pridala kus muriva: práve v tomto storočí vyrástla z pozorovateľne pevnosť.
The Ottoman victory at Mohács in 1526 and the loss of Buda in 1541 cut the Hungarian kingdom into three pieces, and the war frontier stopped a short ride south of this rock. Fiľakovo had come by marriage to Ferenc Bebek, and in 1551 he brought in the Italian engineer Alessandro da Vedano to rebuild it for the age of gunpowder: a new middle ward, new bastions, and a wall thick enough to stand cannon fire. The Bebeks were doing the same thing at Krásna Hôrka, against the same enemy. It was the best fortification money could buy, and it lasted three years.Osmanské víťazstvo pri Moháči roku 1526 a strata Budína roku 1541 rozťali Uhorské kráľovstvo na tri časti a vojnová hranica sa zastavila kúsok na juh od tejto skaly. Fiľakovo získal sobášom Ferenc Bebek a roku 1551 povolal talianskeho inžiniera Alessandra da Vedana, aby ho prestaval pre vek pušného prachu: nové stredné nádvorie, nové bašty a múr taký hrubý, aby vydržal delostreľbu. To isté robili Bebekovci v tom čase na Krásnej Hôrke — proti tomu istému nepriateľovi. Bolo to najlepšie opevnenie, aké sa dalo kúpiť, a vydržalo tri roky.
Fiľakovo did not fall to a siege. On 16 June 1554 it was lost by a ruse — the sources call it treachery, and the garrison's own carelessness appears in every version of the story — and the strongest new fortress on the frontier changed hands in a day. The town's church was turned into a mosque the same year. Slovak castles are usually remembered for how long they held out. This one is worth remembering for how quickly a wall can stop mattering.Fiľakovo nepadlo v obliehaní. Šestnásteho júna 1554 ho stratili ľsťou — pramene hovoria o zrade a v každej verzii príbehu má svoj podiel aj nedbanlivosť posádky — a najsilnejšia nová pevnosť na hranici zmenila majiteľa za jediný deň. Mestský kostol ešte v tom istom roku premenili na mešitu. Slovenské hrady sa zvyčajne pamätajú podľa toho, ako dlho vydržali. Tento stojí za zapamätanie preto, ako rýchlo môže múr prestať čokoľvek znamenať.
The Ottomans did not merely garrison Fiľakovo; they governed from it. The castle became the seat of a sanjak — an Ottoman province with a governor called a beg, a garrison and a tax office — and ten begs followed one another on this rock in thirty-nine years, the first of them Hamza. That is most of a working lifetime in which the tax collector who rode into the villages north of here answered to Istanbul. The frontier itself was not a line but a wide, violent belt of raiding and ransom, where villages often paid both empires at once to be left alone.Osmani do Fiľakova nedali iba posádku — vládli odtiaľto. Hrad sa stal sídlom sandžaku, teda osmanskej provincie s miestodržiteľom, ktorému sa hovorilo beg, s posádkou a s daňovým úradom, a za tridsaťdeväť rokov sa na tejto skale vystriedalo desať begov; prvým bol Hamza. Je to väčšina jedného pracovného života, počas ktorého sa výberca daní prichádzajúci do dedín severne odtiaľto zodpovedal Istanbulu. Samotná hranica nebola čiarou, ale širokým a násilným pásmom nájazdov a výkupného, kde dediny neraz platili obom ríšam naraz, len aby ich nechali na pokoji.
In the autumn of 1593 the long war between the Habsburgs and the Ottomans opened again, and an imperial army under Christoph von Teuffenbach came up to Fiľakovo; Miklós Pálffy arrived with some seven thousand more men. The Ottoman garrison pulled back into the upper castle and surrendered on 27 November. The frontier rolled south again, the castle was repaired and strengthened, and Nógrád county moved its business up onto the rock. The seventeenth century was the best Fiľakovo ever had.Na jeseň 1593 sa dlhá vojna medzi Habsburgovcami a Osmanmi rozhorela nanovo a k Fiľakovu pritiahlo cisárske vojsko Krištofa von Teuffenbacha; s ďalšími asi siedmimi tisícmi mužov prišiel Mikuláš Pálffy. Osmanská posádka sa stiahla do horného hradu a 27. novembra kapitulovala. Hranica sa posunula späť na juh, hrad opravili a zosilnili a Novohradská stolica presunula svoje úradovanie hore na skalu. Sedemnáste storočie bolo pre Fiľakovo najlepšie, aké kedy malo.
On 22 August 1682 an army of Ottoman troops and kuruc rebels — the anti-Habsburg insurgents of Imrich Thököly — surrounded Fiľakovo. Perhaps four thousand defenders faced a force many times their size, and the garrison surrendered on 10 September. Six days later, inside the captured castle, the Ottoman commander Ibrahim pasha handed Thököly the sultan's charter naming him king of Hungary; Thököly ruled instead as prince of Upper Hungary. Then the Ottomans had the fortress and the town below it demolished, so that neither could be used against them. Everything standing on the rock today is what survived that demolition.Dvadsiateho druhého augusta 1682 obkľúčilo Fiľakovo vojsko Osmanov a kurucov — protihabsburských povstalcov Imricha Tökölyho. Azda štyri tisícky obrancov stáli proti mnohonásobnej presile a posádka 10. septembra kapitulovala. O šesť dní neskôr odovzdal v dobytom hrade osmanský veliteľ Ibrahim paša Tökölymu sultánovu listinu, ktorá ho menovala uhorským kráľom; Tököly napokon vládol ako knieža Horného Uhorska. Potom dali Osmani pevnosť aj mesto pod ňou zbúrať, aby ich nikto nemohol použiť proti nim. Všetko, čo dnes na skale stojí, prežilo práve toto búranie.
Nobody rebuilt. Artillery had made this kind of hilltop fortress ruinously expensive, and once the Ottoman frontier moved south for good in the 1680s and 1690s it was also pointless; the county's business went down to the towns of the plain and never came back up. The walls became a quarry and then a curiosity. That is why Fiľakovo is a ruin in the middle of a living town rather than a castle standing above one.Nikto ho neobnovil. Delostrelectvo urobilo z takejto pevnosti na kopci nesmierne drahú vec a keď sa osmanská hranica v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch sedemnásteho storočia natrvalo posunula na juh, aj zbytočnú; úradovanie stolice zišlo dolu do miest na rovine a hore sa už nevrátilo. Z hradieb sa stal lom a potom zvláštnosť. Preto je Fiľakovo zrúcaninou uprostred živého mesta, a nie hradom, ktorý nad mestom stojí.
Systematic archaeological work began on the castle rock in 1944, and a regional museum was set up in the town in 1951. What the digging produced is unusual for Slovakia: alongside the medieval material there are finds from the Ottoman decades — the everyday leavings of a garrison that lived here for thirty-nine years. Most Slovak castles can only tell you about the Turkish wars. This one can show you the other side of them.Systematický archeologický výskum sa na hradnej skale začal roku 1944 a v roku 1951 vzniklo v meste oblastné múzeum. To, čo výskum vydal, je na Slovensku nezvyčajné: popri stredovekom materiáli sú tu nálezy z osmanských desaťročí — každodenné pozostatky posádky, ktorá tu žila tridsaťdeväť rokov. Väčšina slovenských hradov vie o tureckých vojnách iba rozprávať. Tento vie ukázať aj ich druhú stranu.
The castle museum was founded in 2007 and opened its permanent exhibition in 2008 inside the great Bebek bastion — the one substantial building the demolition left standing, roofed again and put back to work after three hundred years. The exhibition is in Slovak and Hungarian, as the town is, and it treats the Ottoman period as part of the town's own history rather than as an interruption of it.Hradné múzeum vzniklo roku 2007 a v roku 2008 otvorilo stálu expozíciu vo veľkej Bebekovej bašte — v jedinej výraznej stavbe, ktorú búranie nechalo stáť, znovu zastrešenej a po tristo rokoch znovu využitej. Expozícia je slovenská a maďarská, ako je dvojjazyčné aj mesto, a osmanské obdobie podáva ako súčasť vlastných dejín mesta, nie ako ich prerušenie.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.