The Ottomans did not merely garrison Fiľakovo; they governed from it. The castle became the seat of a sanjak — an Ottoman province with a governor called a beg, a garrison and a tax office — and ten begs followed one another on this rock in thirty-nine years, the first of them Hamza. That is most of a working lifetime in which the tax collector who rode into the villages north of here answered to Istanbul. The frontier itself was not a line but a wide, violent belt of raiding and ransom, where villages often paid both empires at once to be left alone.Osmani do Fiľakova nedali iba posádku — vládli odtiaľto. Hrad sa stal sídlom sandžaku, teda osmanskej provincie s miestodržiteľom, ktorému sa hovorilo beg, s posádkou a s daňovým úradom, a za tridsaťdeväť rokov sa na tejto skale vystriedalo desať begov; prvým bol Hamza. Je to väčšina jedného pracovného života, počas ktorého sa výberca daní prichádzajúci do dedín severne odtiaľto zodpovedal Istanbulu. Samotná hranica nebola čiarou, ale širokým a násilným pásmom nájazdov a výkupného, kde dediny neraz platili obom ríšam naraz, len aby ich nechali na pokoji.