A seventeenth-century description of the springs counts seven separate baths here, divided not by sex but by social rank. Open to everybody did not mean everybody together: you bathed with your own kind, and the water you got depended on who your father was. In 1728 Kremnica added the Green Bath, the building a later rebuilding would turn into the Blue Bath people still swim in. The settlement itself stayed tiny — a census in 1784 found 41 people, and in 1828 there were thirteen houses and 109 inhabitants. This was a bath with a handful of staff, not a town.Opis prameňov zo 17. storočia tu ráta sedem samostatných kúpeľov, rozdelených nie podľa pohlavia, ale podľa spoločenského postavenia. Prístupné všetkým neznamenalo spoločne: každý sa kúpal so seberovnými a to, do ktorej vody sa dostal, záviselo od toho, čí bol syn. V roku 1728 pribudol kremnický Zelený kúpeľ, budova, z ktorej neskoršou prestavbou vznikne Modrý kúpeľ, v ktorom sa pláva dodnes. Samotná osada zostávala maličká — súpis z roku 1784 tu našiel 41 ľudí a v roku 1828 tu stálo trinásť domov so 109 obyvateľmi. Bol to kúpeľ s hŕstkou personálu, nie mesto.
