On 1 September 2001 Krásno nad Kysucou was given the status of a town, on the same day as Šaštín-Stráže at the other end of Slovakia. The place first written down in 1325 had waited a long time for the title, and it arrived at a moment when what a small Slovak town does had changed completely: the sawmills, board and pallet works and joinery shops are still here, but a large share of the working population now drives out in the morning — to the bearing works at Kysucké Nové Mesto, to the car plant at Teplička nad Váhom, into Žilina. The motorway is being pushed up the valley in stages along the same line as the river and the railway. Behind the town the side valley has become the reason people drive in rather than out: the open-air museum, the steam trains, the reservoir. A timber town that has learned to sell the forest twice, once as boards and once as a view.Prvého septembra 2001 získalo Krásno nad Kysucou štatút mesta — v ten istý deň ako Šaštín-Stráže na opačnom konci Slovenska. Miesto prvý raz zapísané v roku 1325 čakalo na ten titul dlho a prišiel vo chvíli, keď sa úloha malého slovenského mesta úplne zmenila: píly, výroba dosiek a paliet aj stolárstva tu stále sú, no veľká časť práceschopných ľudí ráno odchádza autom — do ložiskového závodu v Kysuckom Novom Meste, do automobilky v Tepličke nad Váhom, do Žiliny. Diaľnicu stavajú hore dolinou po úsekoch, tou istou líniou ako rieka a železnica. Bočná dolina za mestom sa medzitým stala dôvodom, prečo sem ľudia naopak prichádzajú: skanzen, parné vlaky, nádrž. Drevárske mesto, ktoré sa naučilo predať les dvakrát — raz ako dosky a raz ako výhľad.
