The interwar republic reaches a village like this as a list of small, dated arrivals, and Krásno's list is worth reading in order: the name fixed as Krásno nad Kysucou in 1920, a gendarmerie post the same year, a volunteer fire brigade and a Sokol gymnastics club in 1925, electricity through the whole village in 1928, a food co-operative in 1930. By 1938 there were 3,563 people living in 577 houses. None of that is dramatic and all of it is the point: this is what a state actually looks like when it reaches a mountain village — a light switch, a fire pump, a shop you own a share of. It also has to be said that the same twenty years brought very little work, and that the American door had closed.Do takejto dediny prichádza medzivojnová republika ako zoznam drobných datovaných udalostí a krásňanský zoznam sa oplatí prečítať po poradí: v roku 1920 sa meno ustálilo na Krásno nad Kysucou a pribudla četnícka stanica, v roku 1925 dobrovoľný hasičský zbor a telocvičná jednota Sokol, v roku 1928 elektrina do celej obce, v roku 1930 potravinové družstvo. V roku 1938 tu žilo 3 563 ľudí v 577 domoch. Nič z toho nie je dramatické a práve o to ide: takto vyzerá štát, keď dorazí do horskej dediny — vypínač, hasičská striekačka, obchod, v ktorom máte podiel. Treba však dodať aj to, že tých istých dvadsať rokov prinieslo veľmi málo práce a že americké dvere sa medzitým zavreli.
