Krásno appears in writing for the first time in 1325, as Krasna — the oldest recorded settlement in the Kysuce valley itself. It was held first by the hereditary judge of Žilina, then by the town of Žilina after the judges gave up their rights, and later by the Strečno estate. Its jurisdiction reached a long way upstream, which is why the ground that later became Čadca was for a time administered from here. The name follows the documents down the centuries — Crassna in 1352, Krasno in 1508, Kysucké Krásno by 1808 — and the modern form Krásno nad Kysucou was fixed only in 1920. Two estates, Strečno and Budatín, spent generations arguing over who owned this stretch of valley, which tells you the forests here were already worth arguing about.Krásno sa v písomnostiach objavuje prvý raz v roku 1325 ako Krasna — je to najstaršia doložená lokalita v samotnej doline Kysuce. Držal ho najprv dedičný richtár Žiliny, po vzdaní sa jeho práv samotná Žilina a neskôr strečnianske panstvo. Jeho správa siahala ďaleko hore prúdom, a preto sa istý čas odtiaľto spravovalo aj územie, z ktorého neskôr vyrástla Čadca. Meno sa v listinách mení storočie po storočí — Crassna v roku 1352, Krasno v roku 1508, Kysucké Krásno okolo roku 1808 — a dnešná podoba Krásno nad Kysucou sa ustálila až v roku 1920. Dve panstvá, Strečno a Budatín, sa o tento úsek doliny hádali celé generácie, čo vám povie, že tunajšie lesy už vtedy stáli za hádku.
