1698 Strečno comes down. Budatín does not.Strečno padá. Budatín nie.

The second half of the seventeenth century was one long argument between the Hungarian nobility and the Habsburg emperor, fought first with conspiracies and then with armies. Vienna's answer was to pull down fortresses that rebels might use: in 1698 Emperor Leopold I had Strečno, ten kilometres up the valley, demolished — walls thrown down, the well filled in, roofs stripped. Budatín was not touched. The records do not say why it was spared, and inventing a reason would be inventing history. What is certain is the result: at Strečno you walk among rebuilt walls, and at Budatín you walk through rooms.Druhá polovica sedemnásteho storočia bola jedným dlhým sporom uhorskej šľachty s habsburským cisárom — najprv sa viedol sprisahaniami, potom vojskami. Viedeň naň odpovedala búraním pevností, ktoré by povstalci mohli využiť: roku 1698 dal cisár Leopold I. zbúrať Strečno desať kilometrov hore dolinou — zvalené múry, zasypaná studňa, strhnuté strechy. Budatína sa to nedotklo. Pramene nehovoria, prečo ho ušetrili, a vymýšľať si dôvod by znamenalo vymýšľať si dejiny. Isté je len to, ako to dopadlo: na Strečne chodíte medzi obnovenými múrmi, na Budatíne po miestnostiach.