After 1989 the refinery had to survive without a planned market, in a European sugar industry that was concentrating onto a few very large plants. It lasted eleven more years and closed in 2000. That is the end of the story that began in 1867: the reason the town exists stopped existing, and everything since has been about what replaces it. The same thing happened to sugar towns all over central Europe in the same twenty years.Po roku 1989 mal cukrovar prežiť bez plánovaného odbytu a v európskom cukrovarníctve, ktoré sa sústreďovalo do niekoľkých veľmi veľkých závodov. Vydržal ešte jedenásť rokov a roku 2000 ho zavreli. Tým sa skončil príbeh, ktorý sa začal roku 1867: dôvod, prečo mesto vzniklo, prestal existovať — a všetko odvtedy je o tom, čím ho nahradiť. To isté sa v tých istých dvadsiatich rokoch stalo cukrovarským mestám po celej strednej Európe.
