Šaštín first appears in writing in 1218, in a document about a gift to the monastery at Lébény in what is now Hungary. A date like that is a fact about a document, not about when people arrived — the village was plainly already there and had been for a long time. What is striking is that between 1218 and 1248 Šaštín was also the seat of an archdeaconry, a church district covering a whole stretch of country. For a place this small, that is the earliest sign of something it has never lost: religious importance out of all proportion to its size.Prvý raz sa Šaštín v písomnostiach objavuje v roku 1218, v listine o darovaní kláštoru v Lébényi na území dnešného Maďarska. Taký údaj je faktom o listine, nie o tom, kedy sem prišli ľudia — dedina tu zjavne stála už dávno predtým. Pozoruhodné je čosi iné: v rokoch 1218 až 1248 bol Šaštín aj sídlom archidiakonátu, cirkevného obvodu, ktorý pokrýval celý kus krajiny. Na také malé miesto je to najskorší náznak toho, čo si dodnes zachovalo: náboženský význam neúmerný jeho veľkosti.
