The national shrine of Slovakia. The Basilica of the Seven Sorrows of the Virgin Mary, patroness of the country, stands on the Záhorie plain in a small town made of two villages joined together, and draws the country’s national pilgrimage every September.Národná svätyňa Slovenska. Bazilika Sedembolestnej Panny Márie, patrónky krajiny, stojí na záhorskej rovine v mestečku zloženom z dvoch spojených obcí a každý september k nej smeruje národná púť.
Where it standsKde leží
The town lies in the middle of Záhorie, on the sandy plain between the Little Carpathians and the Morava, on the Myjava river a short way downstream from Senica. It is two places under one name: Šaštín, which has the basilica, and Stráže, which was a separate village until the two were joined in the twentieth century.Mesto leží uprostred Záhoria, na piesočnatej rovine medzi Malými Karpatmi a Moravou, na rieke Myjave kúsok po prúde od Senice. Sú to dve miesta pod jedným menom: Šaštín, ktorý má baziliku, a Stráže, ktoré boli samostatnou obcou, kým ich v 20. storočí nespojili.
The country around is flat, light-soiled and heavily wooded with pine, and the two towers of the basilica are visible from far off across it — which, for a pilgrimage church, is exactly the intended effect.Okolitá krajina je rovinatá, s ľahkou pôdou a hustými borovicovými lesmi, a dve veže baziliky nad ňou vidno zďaleka — čo je pri pútnickom chráme presne zamýšľaný účinok.
The twin towers of the Basilica of the Seven Sorrows rising above the Záhorie plain at Šaštín-StrážeDvojica veží Baziliky Sedembolestnej Panny Márie nad záhorskou rovinou v Šaštíne-Strážach
The storyHistória
The pilgrimage begins with a vow. Tradition holds that in 1564 Angelika Bakičová, wife of the lord of Šaštín, had a pieta carved in fulfilment of a promise made during a quarrel with her husband, and set it up at a wayside outside the village. Favours and cures were reported at it, the reports were eventually examined by the church, and by the early eighteenth century Šaštín was drawing pilgrims from across the Kingdom of Hungary.Púť sa začína sľubom. Tradícia hovorí, že v roku 1564 dala Angelika Bakičová, manželka šaštínskeho zemepána, vyrezať pietu ako splnenie sľubu daného počas sporu s manželom, a postavila ju pri ceste za dedinou. O soche sa začali šíriť správy o vypočutých prosbách a uzdraveniach, cirkev ich napokon preskúmala a začiatkom 18. storočia už do Šaštína prichádzali pútnici z celého Uhorska.
The Pauline order was brought in to look after the shrine, and between the seventeen-thirties and the seventeen-sixties built the church that stands today: a monumental twin-towered Baroque pilgrimage church, among the largest sacral buildings in Slovakia, with the statue on its high altar. The Habsburg court took a close interest — Maria Theresa and Francis of Lorraine owned the neighbouring Holíč estate — and the empress is recorded as attending the consecration in 1764.O svätyňu sa prišiel starať rád paulínov, ktorý medzi 30. a 60. rokmi 18. storočia postavil chrám, aký tu stojí dodnes: monumentálny dvojvežový barokový pútnický kostol, jednu z najväčších sakrálnych stavieb na Slovensku, so sochou na hlavnom oltári. Habsburský dvor sa o dielo živo zaujímal — Mária Terézia a František Lotrinský vlastnili susedné holíčske panstvo — a o cisárovnej sa uvádza, že bola pri konsekrácii v roku 1764.
The rest of its standing came in stages. Pope Pius XI confirmed Our Lady of Sorrows as patroness of Slovakia in 1927; Paul VI raised the church to a minor basilica in 1964, four hundred years after the statue was carved; John Paul II came in 1995; and Pope Francis celebrated Mass here on 15 September 2021, the feast day and a Slovak public holiday.Zvyšok jej postavenia prichádzal postupne. Pápež Pius XI. v roku 1927 potvrdil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska, Pavol VI. povýšil chrám v roku 1964 — pri dvojstom výročí konsekrácie — na baziliku minor, v roku 1995 sem prišiel Ján Pavol II. a 15. septembra 2021 tu slúžil svätú omšu pápež František, na sviatok, ktorý je na Slovensku dňom pracovného pokoja.
What to seeČo vidieť
The basilica is the point of the journey. Its scale is startling in a small town on a flat plain: two towers seen from kilometres away, a wide vaulted interior, and the pilgrimage pieta above the high altar. The Pauline monastery adjoining it was dissolved by Joseph II and spent two centuries in secular and military use before the order returned to it after 1989.Bazilika je dôvodom cesty. Jej mierka v malom meste na rovine prekvapuje: dve veže vidno na kilometre, vnútro je široké a klenuté a nad hlavným oltárom stojí pútnická pieta. Susediaci paulínsky kláštor zrušil Jozef II. a dve storočia slúžil svetským a vojenským účelom, kým sa doň rád po roku 1989 nevrátil.
It is worth knowing the calendar before coming. 15 September, the feast of Our Lady of Sorrows, is the main pilgrimage day and fills the church and the ground around it; a national pilgrimage changes what a visit is, for better or worse depending on what brought you. Outside those days the basilica is quiet and open for prayer, on the ordinary parish rhythm of services — confirm times before travelling.Pred cestou sa oplatí poznať kalendár. Hlavným pútnickým dňom je 15. september, sviatok Sedembolestnej, keď sa chrám aj priestranstvo okolo neho zaplnia; národná púť mení povahu návštevy — podľa toho, s čím sem človek prichádza, k lepšiemu alebo k horšiemu. Mimo týchto dní je bazilika tichá a otvorená na modlitbu, s bežným farským poriadkom bohoslužieb — časy si pred cestou overte.
The rest of the town is modest: Stráže is a village street, and the Gazárka recreation area on the edge of the pine woods has a lake, a campsite and summer swimming. Holíč, with its bastioned imperial château, and Senica, with the Záhorie Gallery, are both a short drive away.Zvyšok mesta je skromný: Stráže sú dedinskou ulicou a rekreačný areál Gazárka na okraji borovicových lesov ponúka jazero, kemping a letné kúpanie. Holíč s bastiónovým cisárskym zámkom aj Senica so Záhorskou galériou sú kúsok autom.
Work and industryPráca a priemysel
Pilgrimage is a real part of the local economy — accommodation, catering and the trade a shrine of this standing brings — but it is seasonal and concentrated into a handful of weekends. The rest of the year the town lives on farming light Záhorie soil, forestry, small manufacturing, and commuting to Senica, Holíč, Skalica and the plants along the D2.Púte sú skutočnou súčasťou miestnej ekonomiky — ubytovanie, stravovanie a obchod, ktorý svätyňa takéhoto významu prináša — no sú sezónne a sústredené do niekoľkých víkendov. Po zvyšok roka mesto žije z hospodárenia na ľahkej záhorskej pôde, z lesníctva, drobnej výroby a z dochádzania do Senice, Holíča, Skalice a do závodov pri diaľnici D2.
The shrine itself is a workplace of a kind unusual for a town this size: the clergy and the parish, the pilgrimage office, and the upkeep of a very large building that has to be ready for tens of thousands of people on one day of the year.Samotná svätyňa je pracoviskom, aké v meste tejto veľkosti nie je bežné: patrí k nej duchovná správa s farnosťou, pútnická kancelária aj údržba veľmi rozsiahlej stavby, ktorá musí byť jeden deň v roku pripravená na desaťtisíce ľudí.
Getting thereAko sa tam dostať
The railway between Trnava and Kúty runs through the town, so it can be reached by train from either direction, and buses connect it with Senica, Holíč and Bratislava. By road the D2 motorway is a short drive west, and the town lies on the route between Senica and the crossings on the Morava.Cez mesto vedie železnica z Trnavy do Kútov, takže sa sem dá prísť vlakom z oboch strán, a autobusy ho spájajú so Senicou, Holíčom a Bratislavou. Autom je diaľnica D2 kúsok na západ a mesto leží na trase medzi Senicou a prechodmi cez Moravu.
