Hlohovec grew where the Váh comes out of the hills and spreads into the lowland, at a river crossing somebody has been guarding since before the Kingdom of Hungary existed. That crossing explains everything else: a royal castle above the ford, a market town below it, and, when the Ottoman frontier reached the Váh in the 1660s, an entire star-shaped fortress thrown up on the opposite bank. For centuries the town carried three names at once — Hlohovec to Slovaks, Frašták in everyday speech, Galgóc on Hungarian documents.Hlohovec vyrástol tam, kde Váh vychádza z kopcov a rozlieva sa do nížiny — pri brode, ktorý niekto strážil ešte predtým, než vzniklo Uhorské kráľovstvo. Ten brod vysvetľuje všetko ostatné: kráľovský hrad nad ním, trhové mesto pod ním a napokon aj celú hviezdicovú pevnosť, ktorú v šesťdesiatych rokoch 17. storočia postavili na druhom brehu, keď sa osmanská hranica priblížila k Váhu. Mesto stáročia žilo s troma menami naraz: Hlohovec po slovensky, Frašták v bežnej reči, Galgóc v uhorských listinách.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
The Kingdom of HungaryUhorské kráľovstvo
Hlohovec first appears in writing in 1113, in the great property charter of the Benedictine abbey on Zobor hill above Nitra, which lists a royal castle here under a name usually read as Golguz. That is a fact about a document, not about when people arrived: the ford across the Váh had been in use for centuries already. A royal castle meant a royal officer, a garrison and a duty to keep the road open, and a settlement of craftsmen and traders grew below it because that is where the traffic stopped. Everything Hlohovec later became — market town, county seat, château terrace — sits on top of that crossing.Prvá písomná zmienka o Hlohovci je z roku 1113, zo Zoborskej listiny — veľkého majetkového dokumentu benediktínskeho opátstva na Zobore nad Nitrou. Uvádza sa v nej kráľovský hrad pod menom, ktoré sa zvyčajne číta ako Golguz. Je to však údaj o listine, nie o tom, kedy sem prišli ľudia: brod cez Váh slúžil už dávno predtým. Kráľovský hrad znamenal kráľovho úradníka, posádku a povinnosť strážiť cestu, a pod hradom vyrástla osada remeselníkov a kupcov, lebo práve tam sa doprava zastavovala. Všetko, čím sa Hlohovec neskôr stal, stojí na tomto brode.
In 1241 and 1242 the Mongol armies rode through the Kingdom of Hungary and the settlement at Hlohovec was burned. Putting it back took years: the town's own history says people were still being resettled here between 1242 and 1258. Do not picture a stone castle falling. What stood here in 1241 was an earth-and-timber royal fort, and the lesson the kingdom drew from the disaster was to build in stone instead. The masonry castle that later became the Erdődy château belongs to that rebuilding, not to what the Mongols found.V rokoch 1241 a 1242 prešli cez Uhorsko mongolské vojská a osada pri Hlohovci zhorela. Obnova trvala roky: mestská kronika uvádza, že ľudí sem znova usádzali ešte v rokoch 1242 až 1258. Netreba si predstavovať pád kamenného hradu. V roku 1241 tu stálo kráľovské hradisko z hliny a dreva a poučenie, ktoré si kráľovstvo z katastrofy odnieslo, znelo stavať z kameňa. Murovaný hrad, z ktorého neskôr vznikol erdődyovský kaštieľ, patrí až k tejto obnove.
A charter of King Ladislav IV in 1275 shows Hlohovec already holding two market places, and the estate passing out of royal hands into a nobleman's. In 1349 King Louis I granted it to a Mikuláš and his brothers — the family Slovak calls the Ujlakys — who then ran the castle and its villages for the next 175 years. In 1362 their Mikuláš obtained market rights modelled on those of Buda, with a yearly fair beginning at Michaelmas. Market rights were the difference between a village and a town: they fixed who could sell, when, and who collected the tolls.Listina kráľa Ladislava IV. z roku 1275 ukazuje, že Hlohovec už mal dve trhoviská a že panstvo prechádza z kráľovských rúk do šľachtických. V roku 1349 ho Ľudovít I. daroval Mikulášovi a jeho bratom — rodu, ktorý poznáme ako Ujlakyovcov — a tí potom hrad aj jeho dediny spravovali stosedemdesiatpäť rokov. Roku 1362 získal ich Mikuláš trhové práva podľa vzoru Budína, s výročným jarmokom od Michala. Trhové právo bolo presne to, čo delilo dedinu od mesta: určovalo, kto smie predávať, kedy a komu patria mýta.
In 1446 the castle was seized, briefly, by the men of Ján Jiskra of Brandýs — the Bohemian captain whose Czech soldiers, many of them veterans of the Hussite wars, held much of what is now Slovakia for a boy king. Twenty years later the town got the building it still walks around: in 1467 Mikuláš Ujlaky, one of the great magnates of the kingdom and known here as Fraštacký, founded a Franciscan friary, and his son Vavrinec finished it. Vavrinec also gave the people of Old Hlohovec the same rights as the rest of the town, which is how two settlements slowly became one. When he died in 1524 the male line ended and Hlohovec changed hands again.Roku 1446 hrad nakrátko obsadili ľudia Jána Jiskru z Brandýsa — českého veliteľa, ktorého vojaci, mnohí ešte z husitských vojen, držali veľkú časť dnešného Slovenska pre maloletého kráľa. O dvadsať rokov neskôr pribudla stavba, okolo ktorej sa v meste chodí dodnes: v roku 1467 založil františkánsky kláštor Mikuláš Ujlaky, jeden z najmocnejších uhorských magnátov, ktorému tu hovorili Fraštacký, a dokončil ho jeho syn Vavrinec. Ten dal obyvateľom Starého Hlohovca rovnaké práva ako zvyšku mesta, a tak sa z dvoch osád pomaly stala jedna. Jeho smrťou v roku 1524 rod po meči vymrel a Hlohovec zmenil pána.
After 1524 the estate went to Alexej Thurzo, from the mining and banking family that had made its fortune in the copper of central Slovakia, and the Thurzos held Hlohovec for over a century. It was not a quiet century. Turkish and Tatar raiders reached this region in 1530 and again in 1599, when the town was badly damaged: the Ottoman frontier was still far to the south, but raiding cavalry moved faster than any garrison could react. In between, a printing press worked at the Franciscan friary in the early 1580s and turned out some of the oldest books printed in what is now Slovakia, and in 1601 the town opened a school teaching in Hungarian, German and Slovak.Po roku 1524 panstvo pripadlo Alexejovi Thurzovi z rodu banských podnikateľov a bankárov, ktorí zbohatli na stredoslovenskej medi, a Thurzovci držali Hlohovec vyše storočia. Pokojné to storočie nebolo. Turecko-tatárske vpády zasiahli kraj v roku 1530 a znova roku 1599, keď mesto ťažko utrpelo: osmanská hranica ležala ešte ďaleko na juhu, no jazdecké nájazdy sa pohybovali rýchlejšie, než stihla zareagovať ktorákoľvek posádka. Medzitým v osemdesiatych rokoch 16. storočia pracovala vo františkánskom kláštore tlačiareň, ktorej knihy patria k najstarším vytlačeným na dnešnom Slovensku, a roku 1601 vzniklo v meste gymnázium s vyučovaním po maďarsky, nemecky a slovensky.
In 1637 the Thurzo line ended and Adam Forgáč bought the estate from the crown for 182,837 gold florins. Twenty-six years later the world changed: the Ottomans took Nové Zámky in 1663, the Habsburg defensive line lost its strongest point, and the frontier came north to the Váh. Hlohovec stands on the exposed left bank, and the town's own history says it spent the next twenty years under Ottoman control, its parish church used as stables and a chapel turned into a mosque with a minaret. The Habsburg answer went up on the safer bank in plain sight — the star fortress of Leopoldov, built between 1665 and 1669. Both were still there when the Ottoman defeat at Vienna in 1683 pushed the frontier back south.Roku 1637 vymreli Thurzovci a panstvo kúpil od panovníka Adam Forgáč za 182 837 zlatých. O dvadsaťšesť rokov neskôr sa svet zmenil: Osmani roku 1663 dobyli Nové Zámky, habsburská obranná línia prišla o najpevnejší bod a hranica sa posunula k Váhu. Hlohovec leží na otvorenom ľavom brehu a podľa mestskej kroniky prežil ďalších dvadsať rokov pod tureckou mocou, pričom farský kostol slúžil ako maštaľ a z kaplnky sa stala mešita s minaretom. Habsburská odpoveď vyrástla na bezpečnejšom brehu, na dohľad: hviezdicová pevnosť Leopoldov, stavaná v rokoch 1665 až 1669. Obe tam stáli ešte v roku 1683, keď osmanská porážka pri Viedni posunula hranicu späť na juh.
In 1720 the emperor Charles VI — Charles III to his Hungarian subjects — sold Hlohovec to Juraj Leopold Erdődy for 24,000 Rhenish florins, and the Erdődys stayed for more than two centuries. They did what the great families of the eighteenth century did everywhere: turned a defensive castle into a comfortable residence, laid an English park around it and opened a brewery in 1722. The set piece came in 1802, when Jozef Erdődy opened a theatre in the grounds, designed by Pietro Travaglia, in the presence of Emperor Francis II. It is one of the oldest surviving theatre buildings in Slovakia. The town's own history says Beethoven played there, but that is a local tradition rather than a documented concert.Roku 1720 predal cisár Karol VI., ktorého Uhorsko poznalo ako Karola III., Hlohovec Jurajovi Leopoldovi Erdődymu za 24 000 rýnskych zlatých a Erdődyovci tu zostali vyše dvoch storočí. Robili to, čo veľké rody 18. storočia robili všade: z obranného hradu spravili pohodlné sídlo, obklopili ho anglickým parkom a roku 1722 otvorili pivovar. Vrchol prišiel v roku 1802, keď Jozef Erdődy otvoril v areáli divadlo podľa návrhu Pietra Travagliu, a to za prítomnosti cisára Františka II. Patrí k najstarším zachovaným divadelným budovám na Slovensku. Mestská kronika hovorí, že tu hrával Beethoven — je to však miestna tradícia, nie doložený koncert.
The revolution of 1848 and 1849 split the kingdom, and Slovak volunteers took up arms for the right to their own language and their own schools. Two of them were caught and hanged at Hlohovec in the autumn of 1848: Vilko Šulek, who was nineteen, and Karol Holuby, who was twenty-four. The village where it happened was later renamed Šulekovo in their memory, and it is part of Hlohovec today. The same decades gave the town a gentler Slovak name to remember: Ján Hollý, the priest who wrote the first great epic poems in Slovak, served in the parish here from 1811 to 1814.Revolúcia rokov 1848 a 1849 rozdelila kráľovstvo a slovenskí dobrovoľníci vzali zbrane za právo na vlastný jazyk a vlastné školy. Dvoch z nich chytili a na jeseň 1848 v Hlohovci obesili: Vilka Šuleka, ktorý mal devätnásť rokov, a Karola Holubyho, ktorý mal dvadsaťštyri. Obec, kde sa to stalo, neskôr na ich pamiatku premenovali na Šulekovo a dnes je súčasťou Hlohovca. Tie isté desaťročia spájajú mesto aj s pokojnejším slovenským menom: Ján Hollý, kňaz a autor prvých veľkých slovenských epických básní, tu pôsobil vo farnosti v rokoch 1811 až 1814.
Under Austria-Hungary Hlohovec turned from a market town into an industrial one. It became a district seat with its own court and land registry in 1872, the railway from Leopoldov to Nitra reached it in 1898, in 1908 the largest diesel power station in Hungary was built here, and in 1910 and 1911 the Zweig brothers opened a railway wagon works.Za Rakúsko-Uhorska sa Hlohovec zmenil z trhového mesta na priemyselné. Roku 1872 sa stal sídlom okresu so súdom a pozemkovou knihou, roku 1898 doň prišla železnica z Leopoldova do Nitry, roku 1908 tu postavili vtedy najväčšiu dieselovú elektráreň v Uhorsku a v rokoch 1910 a 1911 otvorili bratia Zweigovci vagónku.
When the First World War began, Hlohovec had only just been rebuilt as a factory town: the power station was six years old and the wagon works barely finished. Men from the town and its villages were conscripted into the Austro-Hungarian army and sent to the fronts in Galicia, Serbia and Italy, and the factories worked for the war. Four years later the state that had drafted them no longer existed. Hlohovec, which had spent nine hundred years in the Kingdom of Hungary and in its Nitra county, woke up in a republic whose creation it had had no say in.Keď sa začala prvá svetová vojna, Hlohovec bol práve prestavaný na továrenské mesto: elektráreň mala šesť rokov a vagónka bola sotva dokončená. Mužov z mesta i z okolitých dedín odviedli do rakúsko-uhorskej armády a poslali na fronty do Haliče, Srbska a Talianska, a továrne pracovali pre vojnu. O štyri roky štát, ktorý ich odviedol, prestal jestvovať. Hlohovec, ktorý strávil deväťsto rokov v Uhorsku a v Nitrianskej stolici, sa zobudil v republike, o vzniku ktorej nerozhodoval.
Czechoslovakia was declared in 1918 and Hlohovec spent the next twenty years in it. The change was felt first in language: schools and offices moved into Slovak, and the town's three old names — Frašták in speech, Freistadl in German, Galgóc in Hungarian — settled into the one that is on the signs today. A state grammar school opened in 1936. The Erdődys were still up on the terrace with the château, the park and the theatre, and it was the last generation of them that would be.Roku 1918 vzniklo Československo a Hlohovec v ňom prežil ďalších dvadsať rokov. Zmenu bolo najskôr počuť na jazyku: školy aj úrady prešli do slovenčiny a tri staré mená mesta — Frašták v reči, Freistadl po nemecky, Galgóc po maďarsky — ustúpili tomu, ktoré je dnes na tabuliach. Roku 1936 otvorili štátne gymnázium. Erdődyovci stále sedeli hore na terase, s kaštieľom, parkom aj divadlom, no bola to ich posledná generácia.
The Slovak National Uprising of 1944 held ground in central Slovakia, not here; western Slovakia stayed German-occupied to the end. Soviet troops took Hlohovec on Easter Sunday, 2 April 1945, and the retreating Germans blew up both bridges over the Váh.Slovenské národné povstanie roku 1944 držalo územie na strednom Slovensku, nie tu, a západ zostal pod nemeckou okupáciou až do konca. Sovietske vojská obsadili Hlohovec na Veľkonočnú nedeľu 2. apríla 1945 a ustupujúci Nemci vyhodili do vzduchu oba mosty cez Váh.
After the communist takeover of 1948 the factories were nationalised and the Erdődy estate, seized in 1945, went into institutional use. In April 1950 the state closed the monasteries across Czechoslovakia in a single operation, and the Franciscans were removed from the friary they had held since 1467. What replaced the old economy was a set of large state works: the pharmaceutical plant that traded for decades as Slovakofarma, and beside it a wire mill, a clothing works and a cosmetics factory. They pulled people in from the villages, so a town of about 7,000 in 1900 had roughly 25,000 inhabitants by 1990, and it absorbed Svätý Peter in 1953 and Šulekovo in 1980.Po komunistickom prevrate roku 1948 továrne znárodnili a erdődyovské panstvo, zabrané už roku 1945, prešlo do rúk inštitúcií. V apríli 1950 štát jednou akciou zrušil kláštory v celom Československu a františkánov vyviedli z kláštora, v ktorom sídlili od roku 1467. Starú ekonomiku nahradili veľké štátne podniky: farmaceutický závod, ktorý desaťročia niesol meno Slovakofarma, a vedľa neho drôtovňa, odevný závod a kozmetika. Priťahovali ľudí z dedín: mesto, ktoré malo roku 1900 asi 7 000 obyvateľov, ich okolo roku 1990 rátalo už zhruba 25 000. Roku 1953 k sebe pripojilo Svätý Peter a roku 1980 Šulekovo.
The regime fell in November 1989 and Hlohovec did what towns all over the country did: took back its own decisions, and its own symbols. In 1991 it readopted its historic coat of arms. The factories moved from state plans to markets, which cost jobs, and the château on the terrace — taken from its owners in 1945 and worn out by decades of institutional use — was left as a very large problem for a fairly small town to solve.V novembri 1989 režim padol a Hlohovec urobil to, čo mestá po celej krajine: vzal si späť rozhodovanie aj vlastné znaky. Roku 1991 sa vrátil k historickému erbu. Továrne prešli od štátnych plánov k trhu, čo stálo pracovné miesta, a kaštieľ na terase — zabraný majiteľom roku 1945 a vyčerpaný desaťročiami úradného využívania — zostal veľmi veľkým problémom pomerne malého mesta.
Since 1993 Hlohovec has been a district town in an independent Slovakia, and it still lives off the two things it lived off before: the drug factory, privatised and now part of a larger international group, and the land on the terraces above the Váh. The château and its park have been under long, staged restoration for years, and what a visitor can actually enter changes from season to season. The theatre of 1802 is still standing among the trees, which is the town's best argument for spending the money.Od roku 1993 je Hlohovec okresným mestom v samostatnom Slovensku a živí ho stále to isté čo predtým: farmaceutický závod, dnes sprivatizovaný a súčasť väčšej medzinárodnej skupiny, a pôda na terasách nad Váhom. Kaštieľ a jeho park prechádzajú dlhou etapovitou obnovou a to, čo je práve prístupné, sa mení zo sezóny na sezónu. Divadlo z roku 1802 stále stojí medzi stromami a práve ono je najlepším argumentom, prečo doň vkladať peniaze.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.