Almost everything the world thinks it knows about Čachtice was written more than a century after the woman it describes was dead. The bathing in blood appears for the first time in 1729, in a Latin history of Hungary by the Jesuit scholar László Turóczi, who wrote down what people in the district were saying; it is in no document from 1610 or 1611, and no witness in the case ever mentioned it. The famous figure of 650 victims rests on one servant's report that a court official had seen the number written in a book of Báthory's own — a book nobody ever produced, and an official who never confirmed it, while the people who did testify spoke of far smaller numbers. The iron maiden is later still: no such machine appears anywhere in the depositions, and the celebrated Nuremberg one that every illustration copies was put together for exhibition around 1800. Even the walled-up room with a hatch for food is storytelling — the documents record confinement, not masonry — and none of this means nothing happened, because four people were convicted and three of them were executed for what the court found had been done here.Takmer všetko, čo si svet o Čachticiach myslí, napísal niekto vyše sto rokov po smrti ženy, o ktorej to je. Kúpanie v krvi sa prvý raz objavuje v roku 1729 v latinských dejinách Uhorska od jezuitského učenca Ladislava Turóciho, ktorý zapísal, čo sa v kraji hovorilo; v žiadnej listine z rokov 1610 a 1611 to nie je a nespomenul to ani jeden svedok. Slávne číslo 650 obetí stojí na výpovedi jednej slúžky, že istý úradník videl ten počet zapísaný v Bátoriovej vlastnej knihe — knihu nikto nikdy nepredložil, úradník to nikdy nepotvrdil a tí, čo naozaj svedčili, hovorili o oveľa menších počtoch. Železná panna je ešte neskoršia: v žiadnej výpovedi sa taký stroj nespomína a preslávenú norimberskú, podľa ktorej vznikli všetky obrázky, zložili na výstavné účely až okolo roku 1800. Aj zamurovaná izba s otvorom na jedlo je rozprávanie — dokumenty zaznamenávajú väznenie, nie murivo — a nič z toho neznamená, že sa nestalo nič, lebo štyroch ľudí odsúdili a troch popravili za to, čo súd považoval za tunajšie skutky.
