Mierové námestie is still what it was built to be: an ordinary square with shops, a bus stop and people going home, arcades running the length of both sides. Whether it deserves legal protection as a monument has been argued over for years — very little Slovak building of the 1950s has any — and the argument matters, because a period nobody liked at the time is exactly the period that gets demolished before anyone decides it was interesting. For comparison, Partizánske, some fifty kilometres to the south-east, is the other Slovak town built whole to a single plan, begun in 1938 for the Baťa shoe works.Mierové námestie je stále tým, čím ho postavili: obyčajným námestím s obchodmi, zastávkou a ľuďmi, ktorí idú domov, s podlubím po celej dĺžke oboch strán. Či si zaslúži pamiatkovú ochranu, sa rieši roky – slovenská architektúra päťdesiatych rokov ju takmer nikde nemá – a nie je to malicherná otázka: práve obdobie, ktoré sa nikomu nepáčilo, keď vzniklo, býva zbúrané skôr, než niekto stihne povedať, že bolo zaujímavé. Pre porovnanie: Partizánske, asi päťdesiat kilometrov na juhovýchod, je druhé slovenské mesto postavené naraz podľa jedného plánu – začalo sa stavať v roku 1938 pre Baťove závody.
