Ľudovít Štúr was born in 1815 at Uhrovec, twelve kilometres up the Bebrava, in the Lutheran schoolhouse where his father taught. In the 1840s he did the thing that made him matter: he codified a written standard for Slovak based on the speech of central Slovakia, so that a language spoken by peasants became a language you could print a newspaper in — and in 1848 he led Slovak volunteers into the revolution that shook the empire. The landlord of the estate his father served on, Karol Zay, was at the same time a determined promoter of Hungarian. Schoolmaster's son and landlord stood on opposite sides of one argument, in one village.Ľudovít Štúr sa narodil roku 1815 v Uhrovci, dvanásť kilometrov proti prúdu Bebravy, v evanjelickej školskej budove, kde učil jeho otec. V štyridsiatych rokoch urobil to, čím sa zapísal do dejín: uzákonil spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenskej reči, takže z jazyka, ktorým hovorili sedliaci, sa stal jazyk, v ktorom sa dali tlačiť noviny — a roku 1848 viedol slovenských dobrovoľníkov do revolúcie, ktorá otriasla monarchiou. Zemepán panstva, na ktorom slúžil jeho otec, Karol Zay, bol pritom presvedčeným šíriteľom maďarčiny. Učiteľov syn a zemepán stáli na opačných stranách jedného sporu, v jednej dedine.
