Bánovce is the market town of the Bebrava valley — never a fortress, never large, but the place where the villages of a whole side valley came to buy and sell. Its history is mostly quiet, and then twice it is not: the schoolhouse up the valley at Uhrovec where both Ľudovít Štúr and Alexander Dubček were born, and the parish here, whose priest from 1924 to 1945 was Jozef Tiso, president of the wartime Slovak State.Bánovce sú trhovým strediskom Bebravskej doliny — nikdy neboli pevnosťou ani veľkým mestom, ale práve sem chodili dediny celej bočnej doliny kupovať a predávať. Ich dejiny sú väčšinou pokojné, a potom dvakrát vôbec nie: školská budova hore v doline v Uhrovci, kde sa narodil Ľudovít Štúr aj Alexander Dubček, a tunajšia fara, na ktorej od roku 1924 do roku 1945 pôsobil Jozef Tiso, prezident vojnového Slovenského štátu.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
The Kingdom of HungaryUhorské kráľovstvo
The oldest settlement found here goes back to the Bronze Age, but the name first reaches parchment in 1232, written as villa Ben — the village of Bán's people. Later spellings show it settling down: Villa Ban in 1318, Banowitz in 1389, Banowcze in 1471. The second half of the name is the river, and Bebrava is usually read as the beaver water. Remember what a first written mention actually is: a fact about a document, not about when people arrived. The farmers of this valley were here long before any clerk wrote them down.Najstaršie tunajšie osídlenie siaha do doby bronzovej, no meno sa na pergamen dostáva až roku 1232, zapísané ako villa Ben — dedina Bánových ľudí. Neskoršie zápisy ukazujú, ako sa ustaľuje: Villa Ban roku 1318, Banowitz roku 1389, Banowcze roku 1471. Druhá polovica mena patrí rieke a Bebrava sa zvyčajne vykladá ako bobria voda. Treba si uvedomiť, čo prvá písomná zmienka naozaj je: údaj o listine, nie o tom, kedy sem prišli ľudia. Roľníci tejto doliny tu boli dávno predtým, ako ich nejaký pisár zapísal.
In 1241 and 1242 the Mongol armies rode through the Kingdom of Hungary, and no record survives of what happened in this particular valley. What the invasion left behind is visible from Bánovce all the same. King Béla IV concluded that a kingdom of wooden forts could not be defended and pushed his nobles to build in stone, and the ruin on the ridge above Uhrovec, a dozen kilometres up the Bebrava, is one of the castles of that century. Be careful with the local version of this story anywhere in Slovakia: most Slovak stone castles were built because of the Mongols, not destroyed by them.V rokoch 1241 a 1242 prešli krajinou mongolské vojská a o tom, čo sa dialo práve v tejto doline, sa nezachoval nijaký záznam. Napriek tomu vidno z Bánoviec, čo po vpáde ostalo. Kráľ Belo IV. pochopil, že krajinu z drevených hrádkov ubrániť nemožno, a tlačil šľachtu, aby stavala z kameňa; zrúcanina na hrebeni nad Uhrovcom, tucet kilometrov proti prúdu Bebravy, patrí k hradom onoho storočia. S miestnou verziou tohto príbehu treba byť opatrný kdekoľvek na Slovensku: väčšina slovenských kamenných hradov vznikla pre Mongolov, nie tak, že by ju Mongoli zbúrali.
In 1376 Bánovce was raised to the rank of a free royal town — a place answering to the king rather than to a landlord, with its own court and its own market rights. It kept that rank barely thirteen years: by 1389 it had dropped back to being a landlord's market town, and a market town is what it stayed. A charter of 1439 calls it oppidum Banowcz, which is the Latin word for exactly that. The difference mattered to the people living here, because a free town's burghers owed the king taxes, while a lord's townsmen owed their lord labour as well.Roku 1376 boli Bánovce povýšené na slobodné kráľovské mesto — teda mesto, ktoré sa zodpovedá kráľovi, nie zemepánovi, a má vlastný súd i vlastné trhové práva. Vydržali v tom sotva trinásť rokov: roku 1389 klesli späť na zemepanské mestečko a mestečkom už aj zostali. Listina z roku 1439 ich volá oppidum Banowcz, čo je presne tento latinský výraz. Pre ľudí tu išlo o veľký rozdiel: mešťan slobodného mesta platil dane kráľovi, poddaný zemepanského mestečka odvádzal pánovi navyše aj robotu.
Between 1431 and 1433 Hussite armies from Bohemia campaigned deep into what is now Slovakia, and the Bebrava valley is one of the districts whose own histories record them. The Hussites were followers of the Czech reformer Jan Hus, burned as a heretic in 1415; their field armies raided far beyond Bohemia for supplies and for allies. Bánovce had no walls and no castle of its own, so a raiding column met nothing here but houses, barns and a church. Afterwards the town went back to what it did — markets, shoemaking, weaving, smithing — because that is what an unfortified market town always does.V rokoch 1431 až 1433 tiahli husitské vojská z Čiech hlboko na územie dnešného Slovenska a Bebravská dolina patrí k okresom, ktorých vlastné dejiny si tieto výpravy pamätajú. Husiti boli stúpencami českého reformátora Jána Husa, upáleného ako kacír roku 1415; ich poľné vojská podnikali ďaleké výpravy za korisťou aj za spojencami. Bánovce nemali hradby ani vlastný hrad, takže lúpežná kolóna tu nenašla nič okrem domov, stodôl a kostola. Potom sa mestečko vrátilo k tomu, čo vedelo — k jarmokom, obuvníctvu, tkáčstvu a kováčstvu —, lebo neopevnené trhové mestečko robí vždy práve toto.
The Reformation reached this valley in the sixteenth century and took hold: the Gothic church of St Nicholas above the cemetery became a Lutheran church, and a school teaching basic reading and writing was founded in the town at the beginning of the seventeenth century. The Ottoman frontier never reached the Bebrava, but raiding parties did — the town's own account records the Turks plundering Bánovce in 1633. Raiders did not besiege places like this. They arrived fast, burned, took people to sell, and were gone before any relief force could gather, which is why the villages of this valley learned to watch the southern road.Reformácia sa v tejto doline v 16. storočí ujala naplno: gotický Kostol svätého Mikuláša nad cintorínom sa stal evanjelickým a na začiatku 17. storočia tu vznikla škola, ktorá učila základnému čítaniu a písaniu. Osmanská hranica k Bebrave nikdy nesiahla, lúpežné výpravy áno — mesto si vo vlastných dejinách zapisuje, že Turci Bánovce vyplienili roku 1633. Nájazdníci takéto miesta neobliehali. Prišli rýchlo, vypálili, pobrali ľudí na predaj a zmizli skôr, než sa stihla zísť pomoc; preto sa dediny tejto doliny naučili strážiť južnú cestu.
The seventeenth century in Hungary was a century of revolts by the nobility against the Habsburg emperors, and every revolt was also a fight about religion. St Nicholas' church here stayed in Lutheran hands right through it and was handed back to the Catholics only in 1709 — the year the last of those revolts, the uprising of Francis II Rákóczi, was collapsing in western Slovakia. That is the pattern nearly everywhere in the country: which church a building belonged to followed which side had just won. Bánovce ended up Catholic, and its Lutherans had to wait a long time for a building of their own.Sedemnáste storočie bolo v Uhorsku storočím šľachtických povstaní proti habsburským cisárom a každé povstanie bolo zároveň zápasom o vieru. Kostol svätého Mikuláša ostal po celý čas v evanjelických rukách a katolíkom ho vrátili až roku 1709 — v roku, keď na západnom Slovensku dohasínalo posledné z tých povstaní, povstanie Františka II. Rákociho. Takto to vyzeralo takmer všade v krajine: komu kostol patril, o tom rozhodovalo, kto práve vyhral. Bánovce skončili katolícke a tunajší evanjelici si na vlastný chrám museli veľmi dlho počkať.
A baroque column carrying a statue of the Virgin was raised on the square in 1712, of the kind put up across central Europe in thanksgiving after an outbreak of plague; a statue of St Florian, the patron against fire, followed later in the century. Between 1799 and 1804 the town built the classicist church of the Holy Trinity on the site of an older building, and that is the church at the centre of Bánovce today. Underneath the ceremony this was a working craft town: shoemakers, joiners, clothmakers, blacksmiths, butchers, weavers and tailors, each trade organised in its guild.Na námestí postavili roku 1712 barokový stĺp so sochou Panny Márie — z tých, aké sa v strednej Európe stavali z vďaky po morovej epidémii; neskôr v storočí k nemu pribudla socha svätého Floriána, patróna proti ohňu. V rokoch 1799 až 1804 postavilo mestečko na mieste staršej stavby klasicistický Kostol Najsvätejšej Trojice a práve ten dnes stojí v strede Bánoviec. Pod týmto obradným povrchom bolo mestečko pracovitým remeselníckym miestom: obuvníci, stolári, súkenníci, kováči, mäsiari, tkáči a krajčíri, každé remeslo združené vo svojom cechu.
Ľudovít Štúr was born in 1815 at Uhrovec, twelve kilometres up the Bebrava, in the Lutheran schoolhouse where his father taught. In the 1840s he did the thing that made him matter: he codified a written standard for Slovak based on the speech of central Slovakia, so that a language spoken by peasants became a language you could print a newspaper in — and in 1848 he led Slovak volunteers into the revolution that shook the empire. The landlord of the estate his father served on, Karol Zay, was at the same time a determined promoter of Hungarian. Schoolmaster's son and landlord stood on opposite sides of one argument, in one village.Ľudovít Štúr sa narodil roku 1815 v Uhrovci, dvanásť kilometrov proti prúdu Bebravy, v evanjelickej školskej budove, kde učil jeho otec. V štyridsiatych rokoch urobil to, čím sa zapísal do dejín: uzákonil spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenskej reči, takže z jazyka, ktorým hovorili sedliaci, sa stal jazyk, v ktorom sa dali tlačiť noviny — a roku 1848 viedol slovenských dobrovoľníkov do revolúcie, ktorá otriasla monarchiou. Zemepán panstva, na ktorom slúžil jeho otec, Karol Zay, bol pritom presvedčeným šíriteľom maďarčiny. Učiteľov syn a zemepán stáli na opačných stranách jedného sporu, v jednej dedine.
After 1867 the Kingdom of Hungary ran its internal affairs itself inside the Habsburg empire, and its governments pressed hard to make every citizen Hungarian-speaking. Bánovce built in these decades: the neo-Renaissance town hall on the square in 1861. Slovak-language schooling was squeezed hard in the same years, which is precisely why the men doing the squeezing produced, in reaction, a generation of Slovak nationalists.Po roku 1867 si Uhorsko spravovalo vnútorné veci samo a jeho vlády tvrdo tlačili na to, aby každý občan hovoril po maďarsky. Bánovce v týchto desaťročiach stavali: roku 1861 novorenesančný mestský dom na námestí. Slovenské školstvo v tých istých rokoch dusili — a práve preto tí, čo ho dusili, vychovali v odpore celú generáciu slovenských národovcov.
In 1905 the poet Janko Jesenský opened his own law office in Bánovce, and his Art Nouveau villa in the town is a memorial house today. In 1914 he was called up to the Trenčín regiment; he was then charged with treason over his Slovak politics, sent to the Russian front in 1915, taken prisoner, and joined the Czechoslovak Legions in Russia, editing their papers and becoming vice-chairman of the Russian branch of the Czechoslovak National Council. He was one of thousands of Slovaks who ended the war fighting against the state that had conscripted them, and that is a large part of the answer to why Czechoslovakia existed at all in 1918.Roku 1905 si v Bánovciach otvoril vlastnú advokátsku kanceláriu básnik Janko Jesenský a jeho secesná vila je dnes v meste pamätným domom. Roku 1914 narukoval k trenčianskemu pluku; potom ho pre slovenskú politiku obvinili z vlastizrady, roku 1915 poslali na ruský front, padol do zajatia a pridal sa k československým légiám v Rusku, kde redigoval ich noviny a stal sa podpredsedom ruskej odbočky Československej národnej rady. Bol jedným z tisícok Slovákov, ktorí vojnu končili v boji proti štátu, čo ich odviedol — a to je veľká časť odpovede na otázku, prečo roku 1918 Československo vôbec vzniklo.
In the Czechoslovak republic Bánovce was an agricultural and craft town, the market and the office for a valley full of villages. Slovak became the language of school and administration, which after fifty years of Magyarisation changed daily life more than any factory could have. And in 1924 a priest arrived to take the parish who would become the most argued-over figure in Slovak history: Jozef Tiso, appointed dean and parish priest of Bánovce that year, and sitting from 1925 as a member of the Czechoslovak parliament as well.V Československej republike boli Bánovce poľnohospodárskym a remeselníckym mestom, trhom a úradom pre dolinu plnú dedín. Slovenčina sa stala jazykom školy aj úradu, čo po päťdesiatich rokoch maďarizácie zmenilo každodenný život viac než hociktorá továreň. A roku 1924 prišiel na faru kňaz, z ktorého sa mala stať najspornejšia postava slovenských dejín: Jozef Tiso, vymenovaný v tom roku za bánovského dekana a farára a od roku 1925 aj poslanec československého parlamentu.
Jozef Tiso was parish priest of Bánovce from 1924 to 1945, and he did not give the parish up when he became head of the Slovak State in 1939 — he travelled here from Bratislava and went on saying Mass in this town while he was its president. Tiso was tried after the war and hanged in Bratislava on 18 April 1947, and Slovaks are still arguing about him.Jozef Tiso bol bánovským farárom od roku 1924 do roku 1945 a fary sa nevzdal ani vtedy, keď sa roku 1939 stal hlavou Slovenského štátu — chodieval sem z Bratislavy a ako prezident naďalej slúžil v tomto meste omše. Tisa po vojne súdili a 18. apríla 1947 v Bratislave obesili; Slováci sa o ňom hádajú dodnes.
When the Slovak National Uprising broke out on 29 August 1944, a revolutionary district national committee was founded in the Bánovce town hall on 2 September — insurgent authority replacing the state's. German troops occupied the town soon afterwards and used that same building to hold and torture captured partisans; a plaque on its wall says so. The fighting in this district was up in the hills, at Jankov vŕšok above Uhrovec, where a memorial now stands to the fallen partisans of four nationalities. Romanian troops of the 1st Army took Bánovce on 5 April 1945.Keď 29. augusta 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie, 2. septembra sa v bánovskom mestskom dome ustanovil revolučný okresný národný výbor — povstalecká moc namiesto štátnej. Nemecké vojská mesto onedlho obsadili a v tej istej budove väznili a mučili zajatých partizánov; hovorí o tom tabuľa na jej stene. Bojovalo sa v kopcoch, na Jankovom vŕšku nad Uhrovcom, kde dnes stojí pamätník padlým partizánom štyroch národností. Bánovce oslobodili 5. apríla 1945 rumunské jednotky 1. armády.
After the communist takeover of 1948 the private workshops and the estate land were gone, and the state built the town a new economy out of large plants: a dairy, works supplying the car industry, furniture and textiles. That dairy is what Bánovce is still best known for in Slovak shops. Villages emptied into the town, blocks of flats went up on its edges, and a district that had lived off its fields for eight hundred years became a place people commuted out of to shifts.Po komunistickom prevrate roku 1948 zanikli súkromné dielne aj panská pôda a štát postavil mestu novú ekonomiku z veľkých závodov: mliekáreň, výrobu pre automobilový priemysel, nábytkárstvo a textilky. Práve tá mliekáreň je to, čím sú Bánovce dodnes známe v slovenských obchodoch. Dediny sa vysťahovávali do mesta, na jeho okrajoch vyrástli panelové domy a okres, ktorý osemsto rokov žil z polí, sa zmenil na miesto, odkiaľ sa dochádza na smeny.
The Velvet Revolution of November 1989 ended communist rule, and it put the second of the Uhrovec births back on the front pages: Alexander Dubček, born in 1921 in the same building as Štúr, had led the reforms of the Prague Spring in 1968 and had been pushed out of public life for twenty years after Soviet tanks ended them. In 1989 he stood on a balcony in Prague beside Václav Havel. Both men from that schoolhouse up the Bebrava are argued over in Slovakia rather than simply admired, which is a more useful thing for a student to know than a list of statues.Nežná revolúcia z novembra 1989 ukončila vládu komunistickej strany a druhého z uhrovských rodákov vrátila na titulné strany: Alexander Dubček, narodený roku 1921 v tej istej budove ako Štúr, viedol roku 1968 reformy Pražskej jari a po tom, čo ich ukončili sovietske tanky, ho na dvadsať rokov odstavili z verejného života. Roku 1989 stál v Prahe na balkóne vedľa Václava Havla. O oboch mužoch z tej školy nad Bebravou sa na Slovensku skôr sporí, než by ich bez debaty obdivovali — a to je pre študenta užitočnejšie vedieť než zoznam pomníkov.
In independent Slovakia Bánovce kept its dairy, Milsy, and gained foreign employers: the German lighting group Hella, the shoemaker Gabor, and the textile works Eterna and Zornica. It is a district town of about sixteen thousand people that a large part of its own district leaves every morning — for Trenčín over the hills to the west, for Prievidza and Partizánske to the east. The birth house at Uhrovec, a branch of the Trenčín museum, is why buses still bring visitors up a valley that has no railway.V samostatnom Slovensku si Bánovce udržali mliekáreň Milsy a získali zahraničných zamestnávateľov: nemeckú svetelnú techniku Hella, obuvnícky Gabor a textilky Eterna a Zornica. Je to okresné mesto s asi šestnástimi tisícmi obyvateľov, z ktorého veľká časť okresu každé ráno odchádza — do Trenčína cez kopce na západ, do Prievidze a Partizánskeho na východ. Rodný dom v Uhrovci, pobočka Trenčianskeho múzea, je dôvod, prečo do doliny bez železnice stále chodia autobusy s návštevníkmi.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.