From 1296 Trenčín was the centre of the domain of Matúš Čák, and from this rock he did what no subject is supposed to do: he governed. At the height of his power, in 1311–1312, he controlled fourteen counties and owned more than fifty castle estates — most of what is now western and central Slovakia — appointed his own officials, and treated the king's orders as a suggestion. In 1310 he was made one of the kingdom's three palatines, the king's chief deputies, with authority over Upper Hungary; then he fell out with King Charles Robert, who was trying to put the kingdom back together. When the decisive battle came at Rozhanovce on 15 June 1312, Čák's troops arrived too late to take part; afterwards he shut himself inside his own country and stayed there until he died a natural death on 18 March 1321. His lordship did not outlive him for long — the king took the castles back, Trenčín among them.Od roku 1296 bol Trenčín centrom panstva Matúša Čáka a z tohto brala robil to, čo poddaný robiť nemá: vládol. Na vrchole moci, v rokoch 1311 – 1312, ovládal štrnásť stolíc a vlastnil vyše päťdesiat hradných panstiev — väčšinu dnešného západného a stredného Slovenska —, menoval si vlastných úradníkov a kráľovské príkazy bral ako návrh. Roku 1310 ho panovník vymenoval za jedného z troch krajinských palatínov, teda kráľových zástupcov, s pôsobnosťou pre Horné Uhorsko; vzápätí sa rozišiel s Karolom Róbertom, ktorý sa pokúšal poskladať kráľovstvo dokopy. Keď prišlo k rozhodujúcej bitke pri Rozhanovciach 15. júna 1312, Čákove vojská dorazili príliš neskoro na to, aby zasiahli; potom sa uzavrel vo svojej dŕžave a zostal v nej až do prirodzenej smrti 18. marca 1321. Jeho panstvo ho neprežilo dlho — hrady si vzal kráľ späť a Trenčín medzi nimi.
