1644–1684 The end — and who to blame for itKoniec — a kto zaň môže

In 1644 Juraj Rákóci — George I Rákóczi, prince of Transylvania — brought his army into upper Hungary against the Habsburgs, attacked Brekov and left it very nearly destroyed. It never properly recovered, and in the waves of anti-Habsburg uprisings at the end of the century it was abandoned for good; Slovak accounts say the rebel leader Imre Thököly had what was left of it demolished in 1684, the same year the Drugeth line died out. Local tradition instead puts the end in the early eighteenth century, in the turmoil of the Rákóczi uprising, and says the castle burned — and the two versions are easy to confuse, because both name a Rákóczi. What is not in doubt is the pattern: Brekov was destroyed in the long quarrel between Habsburg kings and Hungarian nobles, and nobody ever thought it worth rebuilding.V roku 1644 vtiahol Juraj Rákóci — Juraj I. Rákóci, sedmohradské knieža — s vojskom do Horného Uhorska proti Habsburgovcom, zaútočil na Brekov a nechal ho takmer zničený. Poriadne sa už nespamätal a vo vlnách protihabsburských povstaní na konci storočia ho definitívne opustili; slovenské pramene uvádzajú, že zvyšky dal v roku 1684 zbúrať povstalecký vodca Imrich Tököli — v tom istom roku, keď vymreli Drugetovci. Miestna tradícia kladie koniec skôr na začiatok osemnásteho storočia, do zmätkov Rákócziho povstania, a hovorí, že hrad vyhorel; obe verzie sa ľahko pomýlia, lebo v oboch vystupuje Rákóci. Nepochybný je však vzorec: Brekov zničili v dlhom spore habsburských kráľov s uhorskou šľachtou a nikomu sa už neoplatilo obnoviť ho.