Built to Watch a ValleyPostavený, aby strážil dolinu
Brekov belongs to the generation of castles raised across the Kingdom of Hungary after the Mongol invasion of 1241 — stone answers to a catastrophe that had demonstrated, in a single season, exactly what an unfortified country was worth. Its work was the Laborec valley: the route that runs north out of the Zemplín lowland, up the river and on toward the Carpathian passes into Poland. Whoever held the white crag could see who was coming, and from how far off.Brekov patrí ku generácii hradov, ktoré v Uhorsku vyrástli po mongolskom vpáde v roku 1241 — ku kamenným odpovediam na katastrofu, ktorá za jedinú sezónu presne ukázala, čo je neopevnená krajina zač. Jeho úlohou bola dolina Laborca: cesta, ktorá vedie zo zemplínskej nížiny na sever, proti prúdu rieky a ďalej ku karpatským priesmykom do Poľska. Kto držal biele bralo, videl, kto prichádza — a z akej diaľky.
From the early fourteenth century the whole of the upper Zemplín — its market towns, its villages and its castles — answered to a single family, the Drugeths, whose seat lay a short way up the river at Humenné. Brekov was one of their castles, and for as long as the family lasted this rock was administered from there. That is a story worth telling properly, and it has a chapter of its own further down the page.Od začiatku štrnásteho storočia patril celý horný Zemplín — jeho mestečká, dediny aj hrady — jedinému rodu, Drugetovcom, ktorých sídlo stálo kúsok proti prúdu rieky v Humennom. Brekov bol jedným z ich hradov a pokiaľ rod trval, spravovalo sa toto bralo odtiaľ. Je to príbeh, ktorý si zaslúži poriadne rozpovedať, a nižšie na stránke má vlastnú kapitolu.
The end came in the early eighteenth century, in the turmoil around the Rákóczi uprising, when the castle burned. Nobody rebuilt it. What survives is what fire and three centuries of weather left behind: wall stumps and a tower on a summit with nothing over it. In recent years volunteers have been consolidating the masonry — patient, unphotogenic work that is the only reason those walls are still upright — so from one season to the next, parts of the ruin may be fenced off or under scaffolding.Koniec prišiel na začiatku osemnásteho storočia, v nepokojoch okolo Rákócziho povstania, keď hrad vyhorel. Nikto ho už neobnovil. Zachovalo sa to, čo po sebe nechal oheň a tri storočia počasia: torzá múrov a veža na vrchole, nad ktorou nie je nič. V posledných rokoch tu dobrovoľníci konzervujú murivo — trpezlivá, nefotogenická práca, ktorá je jediným dôvodom, prečo tie múry ešte stoja — takže z roka na rok môžu byť časti zrúcaniny oplotené alebo v lešení.
