The estate was auctioned in 1890 and bought by the Habsburgs, and for the next twenty-eight years Topoľčianky was an archduke's country seat. That is when the village got the things a great estate needs: a railway from Šurany, opened on 20 November 1895, and in 1910 a riding school, a coach house and a hunting lodge, together with an enlarged park and its ponds. For villagers it meant wages — grooms, foresters, gardeners, builders, servants. It also set a pattern that has never really broken: in Topoľčianky the big employer is whichever institution currently occupies the estate.V roku 1890 šlo panstvo do dražby a kúpili ho Habsburgovci; nasledujúcich dvadsaťosem rokov boli Topoľčianky arcivojvodským vidieckym sídlom. Vtedy obec dostala to, čo veľké panstvo potrebuje: železnicu zo Šurian, otvorenú 20. novembra 1895, a v roku 1910 jazdiareň, vozáreň a poľovnícky zámoček spolu s rozšíreným parkom a jazierkami. Pre dedinčanov to znamenalo mzdy — koniarov, horárov, záhradníkov, murárov, slúžky. A nastavilo to vzorec, ktorý sa dodnes nezlomil: v Topoľčiankach je veľkým zamestnávateľom vždy tá inštitúcia, ktorá práve sídli na panstve.
