14th century · charter of 1337 The lords of Michalovce and their water fortressPáni z Michaloviec a ich vodný hrad

The estate belonged to a noble family that took its name from the place — the Nagymihályi, meaning simply of Michalovce — a branch of one of the kingdom's older clans. From them descended several of the families that ran this corner of Zemplín for the next six hundred years. Their seat was not a hilltop castle but a water fortress: a low fortified house ringed by a moat fed from the marshy ground, which is the only sort of defence a flat plain allows. In 1337 a charter dividing the family's estates lists the villages they held, among them Strážske further up the Laborec. Documents like that one are where most Zemplín villages get their first mention — not a foundation, just a lawyer writing down who owns what.Panstvo patrilo šľachtickému rodu, ktorý si vzal meno podľa miesta — Nagymihályiovcom, teda pánom z Michaloviec, vetve jedného zo starších uhorských rodov. Z nich pochádzalo niekoľko rodín, ktoré tento kút Zemplína spravovali ďalších šesťsto rokov. Ich sídlom nebol hrad na kopci, ale vodný hrad: nízke opevnené sídlo obkolesené vodnou priekopou napájanou z močaristej pôdy, čo je jediná obrana, akú rovina dovolí. Roku 1337 listina o delení majetkov rodu vymenúva dediny, ktoré držali, medzi nimi Strážske vyššie na Laborci. Práve v takýchto listinách sa väčšina zemplínskych obcí spomína prvý raz — nejde o založenie, len o pisára, ktorý zapisuje, komu čo patrí.