The church burned twice in quick succession, in 1817 and again in 1820. Putting it right took most of the century: from 1863 the priest Jozef Talčík drove a restoration that ran on until 1897, and the architect Joseph von Lippert gave the building a neo-Gothic face — the nineteenth century liked to return medieval buildings to the shape it thought they ought to have had. A new neo-Gothic winged altar was installed in 1877. So the church a visitor stands in today is Gothic in its bones, Baroque in its eighteenth-century layers, and nineteenth-century neo-Gothic over much of its surface.Kostol krátko po sebe dvakrát vyhorel — v roku 1817 a znova v roku 1820. Náprava zabrala väčšinu storočia: od roku 1863 ju viedol kňaz Jozef Talčík a trvala do roku 1897, pričom architekt Joseph von Lippert dal stavbe novogotickú tvár — 19. storočie rado vracalo stredovekým budovám podobu, o ktorej si myslelo, že ju mali mať. V roku 1877 pribudol nový novogotický krídlový oltár. Návštevník teda dnes stojí v kostole, ktorý je gotický v kostre, barokový vo vrstvách 18. storočia a v mnohom povrchu novogotický.
