Modrý Kameň is one of the smallest towns in Slovakia — well under two thousand people — and everything about it was settled by the hill at its back. It grew as a podhradie, the settlement below a castle, and the Ottoman wars burned it out and refilled it. It was a district seat for nearly half of the twentieth century, lost that in 1960, and has been living quietly under its castle ever since.Modrý Kameň je jedno z najmenších miest na Slovensku — má hlboko pod dvetisíc obyvateľov — a všetko podstatné o ňom rozhodol kopec za jeho chrbtom. Vyrástol ako podhradie a osmanské vojny ho vypálili a znova zaľudnili. Skoro polovicu 20. storočia bol okresným sídlom, roku 1960 oň prišiel a odvtedy žije pod svojím hradom potichu.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
The Mongol invasionVpád Mongolov
People lived here long before there was a town: cremation burials from the Bronze Age have been found in the area. The settlement that became Modrý Kameň, though, is a podhradie — the Slovak word for the village that grows under a castle, housing the people who serve it, supply it and shelter behind it. It is first recorded in writing in 1290, spelled Keykkw, the same year the castle above it changed hands. From the start the two were one thing: no castle, no town.Ľudia tu žili dávno pred mestom — v okolí sa našli žiarové hroby z doby bronzovej. Osada, z ktorej vyrástol Modrý Kameň, je však podhradie: dedina pod hradom, kde bývajú tí, čo ho obsluhujú, zásobujú a schovávajú sa zaň. Písomne je doložená od roku 1290 v tvare Keykkw — v tom istom roku, keď hrad nad ňou zmenil majiteľa. Od začiatku boli obe jedna vec: bez hradu niet mesta.
When the Ottoman campaign of 1575 took the castle after a three-day fight, the settlement below it had no defences of its own worth the name. The village was destroyed in the same war and its people scattered or taken; for the next generation there was an Ottoman garrison on the hill and effectively no town underneath. This is what the frontier meant for ordinary people, and it is the part that gets left out of castle stories: a fortress can be recaptured, but the households that made up a village mostly do not come back.Keď osmanská výprava roku 1575 po trojdňovom boji dobyla hrad, osada pod ním nemala nijaké vlastné opevnenie, ktoré by stálo za reč. Dedina v tej istej vojne zanikla a jej ľudia sa rozutekali alebo skončili v zajatí; celú ďalšiu generáciu bola na kopci osmanská posádka a pod ňou fakticky nijaké mesto. Toto znamenala hranica pre obyčajných ľudí a práve toto z hradných príbehov zvyčajne vypadne: pevnosť sa dá dobyť späť, domácnosti, z ktorých sa skladala dedina, sa už väčšinou nevrátia.
Once the frontier had been pushed back south, the Balassa rebuilt the castle and refilled the village beneath it between about 1609 and 1612 — landlords needed tenants, and an empty estate earned nothing. In 1658 the emperor granted the place market rights, which turned it from a village into an oppidum, a market town: it could hold fairs, its craftsmen could sell openly, and money came in from the countryside around. That was the high point for a long time. The middle of the seventeenth century emptied the town again, and it took generations to recover.Keď sa hranica posunula späť na juh, Balašovci hrad obnovili a dedinu pod ním medzi rokmi 1609 a 1612 znova zaľudnili — zemepán potreboval poddaných a prázdne panstvo nevynášalo nič. Roku 1658 udelil cisár mestečku trhové právo, čím sa z dediny stalo zemepanské mestečko: mohlo držať jarmoky, remeselníci mohli otvorene predávať a z okolitého vidieka sa sem sťahovali peniaze. Nadlho to bol vrchol. Polovica 17. storočia mestečko opäť vyprázdnila a spamätúvalo sa z toho celé generácie.
When Gabriel Balassa built his baroque mansion across the castle's lower ward in 1730, the town's job changed. It no longer supplied a garrison; it supplied a household — grooms, gardeners, carters, a smith, a tailor, servants — and the estate's fields, forests and mills. That is a quieter existence and a poorer one, and it explains why Modrý Kameň never grew. A town that exists to serve one family is only as large as that family needs it to be.Keď dal Gabriel Balaša roku 1730 postaviť naprieč dolným nádvorím barokový kaštieľ, zmenila sa aj úloha mestečka. Už nezásobovalo posádku, ale domácnosť — koniarov, záhradníkov, furmanov, kováča, krajčíra, čeľaď — a k tomu panské polia, lesy a mlyny. Je to pokojnejší a chudobnejší život a vysvetľuje, prečo Modrý Kameň nikdy nevyrástol. Mestečko, ktoré je tu pre jednu rodinu, je také veľké, aké ho tá rodina potrebuje.
A survey of 1828 counted 163 houses and 1,545 inhabitants at Modrý Kameň — bigger then than the town is now, and a reminder that "progress" is not a straight line. Twenty years later the revolution of 1848 abolished serfdom throughout the Kingdom of Hungary. For the families here it meant that the land they worked could become theirs and that the labour they owed the manor ended, though the settlement of who actually got which field dragged on for decades and left many households with too little to live on.Súpis z roku 1828 napočítal v Modrom Kameni 163 domov a 1 545 obyvateľov — vtedy tu teda žilo viac ľudí ako dnes, čo je dobrá pripomienka, že „pokrok“ nie je priamka. O dvadsať rokov zrušila revolúcia roku 1848 v celom Uhorsku poddanstvo. Pre tunajšie rodiny to znamenalo, že pôda, na ktorej robili, sa mohla stať ich vlastnou a že robota pre panstvo sa skončila — vyrovnávanie, komu ktorá roľa naozaj pripadne, sa však vlieklo desaťročia a mnohým domácnostiam nechalo primálo na živobytie.
In 1899 the Balassa line died out after more than five hundred years, and the estate passed to the Almássy family. The town got something in exchange that mattered more to daily life: in 1913 it was made the seat of a district. A district seat means offices, a court, a tax collector, clerks and the officials' families — steady salaries in a place that had never had many. For the next half-century Modrý Kameň punched above its size for exactly that reason.Roku 1899 vymrel po viac ako piatich storočiach balašovský rod a panstvo prešlo na Almásiovcov. Mestečko však dostalo náhradou niečo, čo pre každodenný život znamenalo viac: roku 1913 sa stalo sídlom okresu. Okresné sídlo znamená úrady, súd, výber daní, pisárov a rodiny úradníkov — teda stále platy tam, kde ich nikdy nebolo veľa. Práve preto malo Modrý Kameň nasledujúce polstoročie väčšiu váhu, než by zodpovedalo jeho veľkosti.
Austria-Hungary broke apart in 1918 and Modrý Kameň became part of Czechoslovakia, a state in which Slovak was for the first time an official language of government, schools and courts. In 1923 the castle and the estate around it were sold to the Czechoslovak state under the land reform, which broke up the great noble holdings and parcelled much of the land out to those who worked it. After six hundred years, the hill above the town no longer belonged to a family.Rakúsko-Uhorsko sa roku 1918 rozpadlo a Modrý Kameň sa stal súčasťou Československa — štátu, v ktorom bola slovenčina po prvý raz úradným jazykom správy, škôl aj súdov. Roku 1923 hrad aj panstvo okolo neho odkúpil v rámci pozemkovej reformy československý štát; reforma rozbila veľké šľachtické majetky a značnú časť pôdy rozparcelovala medzi tých, čo na nej robili. Po šesťsto rokoch prestal kopec nad mestečkom patriť jednej rodine.
The Slovak State proclaimed in 1939 was Nazi Germany's ally. When the Slovak National Uprising broke out on 29 August 1944, Modrý Kameň became the seat of the district's revolutionary national committee — the insurgent administration set up against the Bratislava government — and partisan groups worked in the hills around the town. German units crushed the uprising that autumn, and the front reached this district in the winter that followed.Slovenský štát vyhlásený roku 1939 bol spojencom nacistického Nemecka. Keď 29. augusta 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie, stal sa Modrý Kameň sídlom okresného revolučného národného výboru — povstaleckej správy postavenej proti bratislavskej vláde — a v okolitých vrchoch pôsobili partizánske skupiny. Nemecké jednotky povstanie na jeseň rozdrvili a v nasledujúcu zimu dorazil do okresu front.
In 1960 a nationwide reorganisation abolished the Modrý Kameň district, and its offices went to Veľký Krtíš, eight kilometres down the road, which had coal and room to build. In 1968 it was decided to restore a district with Veľký Krtíš as its seat — the offices did not come back. Modrý Kameň was formally declared a town in 1969, and reached its largest recorded population, 1,793 people, around 1970. Losing the district cost it the one thing that would have kept it growing, and it has never had it back.Roku 1960 zrušila celoštátna reorganizácia okres Modrý Kameň a jeho úrady sa presťahovali do Veľkého Krtíša, osem kilometrov po ceste, kde bolo uhlie aj miesto na stavanie. Roku 1968 padlo rozhodnutie okres obnoviť — ale so sídlom vo Veľkom Krtíši; úrady sa už nevrátili. Modrý Kameň bol roku 1969 formálne vyhlásený za mesto a okolo roku 1970 mal najviac obyvateľov vo svojich dejinách, 1 793. Strata okresu ho pripravila o jedinú vec, ktorá by ho bola udržala v raste, a nikdy ju nedostal späť.
The census of 1991 found 1,374 people in Modrý Kameň, the fewest on record — the state jobs of the communist decades were ending and there was nothing local to replace them. What the town did have was the castle, and in the closing years of the century the mansion became the home of the Slovak National Museum's Museum of Puppetry Cultures and Toys. It is a small thing to build a future on, but it is genuinely unique in Slovakia, and it is the reason coaches come up the hill at all.Sčítanie roku 1991 napočítalo v Modrom Kameni 1 374 ľudí, najmenej v jeho dejinách — štátne pracovné miesta z čias socializmu sa končili a doma ich nemal čo nahradiť. Čo mestečko malo, bol hrad: v posledných rokoch storočia sa z kaštieľa stalo sídlo Múzea bábkarských kultúr a hračiek, pracoviska Slovenského národného múzea. Je to skromný základ pre budúcnosť, ale na Slovensku naozaj jediný svojho druhu — a je to dôvod, prečo sem autobusy vôbec vychádzajú.
The 2021 census counted 1,620 inhabitants, a little above the 1991 low. Modrý Kameň lives on small services, forestry, farming in the surrounding villages and commuting to Veľký Krtíš and further; there is no railway, and buses through Veľký Krtíš are the way in. What it has is one of the strangest sights in this part of Slovakia — a comfortable baroque house standing inside a blown-up frontier fortress, full of marionettes — and a town below it you can walk across in five minutes.Sčítanie roku 2021 napočítalo 1 620 obyvateľov, teda o čosi viac ako dno z roku 1991. Modrý Kameň žije z drobných služieb, lesa, poľnohospodárstva v okolitých dedinách a z dochádzania do Veľkého Krtíša a ďalej; železnica sem nevedie a chodí sa autobusom cez Veľký Krtíš. Má však jeden z najzvláštnejších pohľadov v tejto časti Slovenska — pohodlný barokový kaštieľ vo vnútri vyhodenej pohraničnej pevnosti, plný marionet — a pod ním mestečko, ktoré prejdete za päť minút.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.