Krupina is one of the two oldest towns in Slovakia — it received royal town privileges in 1238, the same decade as Trnava — and it spent the next four hundred years being useful to somebody else. It was a gold town until the gold ran out, a customs stop on the great road south, and then the tower that watched for Ottoman raiders on behalf of the rich silver towns behind it. Its town law was copied across central Slovakia, and it gave the Slovak language one of its founding poets.Krupina je jedno z dvoch najstarších miest na Slovensku — kráľovské mestské výsady dostala roku 1238, v tom istom desaťročí ako Trnava — a ďalšie štyri storočia bola užitočná najmä niekomu inému. Bola zlatým mestom, kým sa zlato neminulo, mýtnou stanicou na veľkej ceste na juh a napokon vežou, ktorá vyzerala osmanských nájazdníkov namiesto bohatých banských miest za sebou. Jej mestské právo preberali mestá po celom strednom Slovensku a dala slovenčine jedného z jej zakladajúcich básnikov.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
The Kingdom of HungaryUhorské kráľovstvo
The name first turns up in a document of 1135, attached to the river rather than to a town — which is a fact about a charter, not about when people arrived. What grew here sat on the via magna, the "great road" that ran from the Baltic down towards the Adriatic, at the point where the Štiavnica hills give way to the Krupina plateau. From the late twelfth century the Hont-Pázmány lords — the clan whose name the whole county of Hont carries — brought in German settlers, and King Andrew II settled Saxon miners here in the thirteenth century. They came for gold.Meno sa prvý raz objavuje v listine z roku 1135, a to pri rieke, nie pri meste — čo je údaj o listine, nie o tom, odkedy tu ľudia žijú. Osada, ktorá tu vyrástla, ležala na via magna, „veľkej ceste“ od Baltu k Jadranu, práve tam, kde Štiavnické vrchy prechádzajú do Krupinskej planiny. Od konca 12. storočia sem Hunt-Poznanovci — rod, po ktorom sa volá celá Hontianska stolica — privádzali nemeckých osadníkov a v 13. storočí tu kráľ Ondrej II. usadil saských baníkov. Prišli za zlatom.
In 1238 Krupina received town privileges from Béla IV — together with Trnava, the oldest granted anywhere in what is now Slovakia. Three years later the Mongol army broke into the kingdom and the town was sacked. What happened next shows how the kingdom rebuilt itself: rather than let the place die, Béla IV reissued its privileges in 1244 and made it a free royal town, answering to the king alone and to no lord in between. A charter was a reconstruction tool. Getting burned-out people to come back required promising them something worth coming back for.Roku 1238 dostala Krupina mestské výsady od Bela IV. — spolu s Trnavou najstaršie, aké boli udelené na území dnešného Slovenska. O tri roky vpadlo do krajiny mongolské vojsko a mesto vyplienilo. Čo nasledovalo, dobre ukazuje, ako sa krajina obnovovala: Belo IV. mesto nenechal zaniknúť, roku 1244 mu výsady potvrdil znova a urobil z neho slobodné kráľovské mesto, podriadené priamo kráľovi a nijakému pánovi medzi tým. Listina bola nástroj obnovy. Aby sa vypálení ľudia vrátili, museli dostať sľub, pre ktorý sa oplatí vrátiť.
Krupina's charter grew into a legal code of its own. The Krupina law, built on the German Magdeburg model, set out how a town elected its council, ran its own court and settled inheritance — and it was taken as the model by a string of towns across central and northern Slovakia. That is Krupina's biggest export. Meanwhile the thing the town had been founded on ran out: the gold and silver in the ground were worked through during the fourteenth century, and Krupina turned to crafts, markets and farming instead. It received market rights in 1393. It never got rich the way Banská Štiavnica did, but it kept its charter and its independence.Z krupinskej listiny vyrástol vlastný právny poriadok. Krupinské právo, postavené na nemeckom magdeburskom vzore, určovalo, ako si mesto volí radu, ako súdi vlastných ľudí a ako sa dedí — a preberala ho celá skupina miest na strednom a severnom Slovensku. To je najväčší krupinský vývozný artikel. Medzitým sa minulo to, na čom mesto vzniklo: zlato a striebro v zemi sa počas 14. storočia vyťažili a Krupina prešla na remeslá, trhy a poľnohospodárstvo. Roku 1393 dostala trhové právo. Nikdy nezbohatla tak ako Banská Štiavnica, ale udržala si listinu aj samostatnosť.
When King Albert died in 1439 the kingdom split between rival claimants and the Czech captain Ján Jiskra held most of what is now Slovakia for the infant king Ladislaus. His garrisons — professional soldiers, many of them trained in the Hussite wars — sat in Krupina for roughly two decades, and Matthias Corvinus only cleared them out after he became king in 1458. The town came out of it with something practical: walls. The defences that would matter in the next century were going up by the early fifteenth century, and the enemy they were built against was not the Ottomans yet. It was other Christians.Po smrti kráľa Albrechta roku 1439 sa krajina rozdelila medzi dvoch uchádzačov o trón a český kapitán Ján Jiskra držal väčšinu dnešného Slovenska pre malého kráľa Ladislava. Jeho posádky — profesionálni vojaci, mnohí vycvičení v husitských vojnách — sedeli v Krupine zhruba dve desaťročia a Matej Korvín ich odtiaľ dostal až po tom, ako roku 1458 nastúpil na trón. Mestu z toho ostalo čosi veľmi praktické: hradby. Opevnenie, na ktorom bude v nasledujúcom storočí závisieť všetko, rástlo už začiatkom 15. storočia — a nepriateľ, proti ktorému vzniklo, ešte neboli Osmani. Boli to iní kresťania.
After Mohács in 1526 and the fall of Buda in 1541, Ottoman raiding parties began coming up from the south every summer. Krupina fortified itself in earnest between 1551 and 1564 — walls and bastions — and in 1564 it built the Vartovka on the hill above the town: a stone watchtower about thirteen metres high whose entire purpose was to see a raid coming and light a fire, warning the mining towns behind. That was Krupina's job for a century and a half. Not to win battles, but to buy Banská Štiavnica an hour's notice. (Hungarian sources date the tower to 1546, Slovak ones to 1564.)Po Moháči roku 1526 a po páde Budína roku 1541 začali každé leto prichádzať zdola osmanské nájazdné oddiely. Krupina sa v rokoch 1551 – 1564 opevnila naozaj dôkladne — hradby a bašty — a roku 1564 postavila nad mestom na kopci Vartovku: kamennú strážnu vežu vysokú asi trinásť metrov, ktorej celý zmysel bol zbadať nájazd a zapáliť oheň, aby sa banské mestá za ňou dozvedeli, čo ide. To bola krupinská úloha na poldruha storočia. Nie vyhrávať bitky, ale získať Banskej Štiavnici hodinu času. (Maďarské pramene datujú vežu do roku 1546, slovenské do roku 1564.)
The town was attacked repeatedly and mostly held. A siege in 1582 failed; raids in 1626 and 1647 got through and did real damage; two attacks in 1678 were beaten off. Because the south of Hont county was no longer safe, the county administration itself moved to Krupina and stayed until the end of the seventeenth century — a small walled town on the frontier became the place where the county's records were kept and its assembly met. A few kilometres west, at Bzovík, a monastery founded in the 1120s had already been seized by Žigmund Balassa in 1530 and rebuilt as a bastioned fort; it stands there still, blunt and strange, in the middle of the fields.Mesto útočníci napádali znova a znova a väčšinou ho neudolali. Obliehanie roku 1582 stroskotalo; nájazdy rokov 1626 a 1647 sa cez hradby dostali a narobili skutočnú škodu; dva útoky roku 1678 mesto odrazilo. A pretože juh Hontianskej stolice už nebol bezpečný, presťahovala sa do Krupiny samotná stoličná správa a zostala tu do konca 17. storočia — z malého opevneného mestečka na hranici sa stalo miesto, kde sa uchovávali stoličné písomnosti a schádzal sa stoličný snem. Pár kilometrov na západ, v Bzovíku, zabral Žigmund Balaša už roku 1530 kláštor založený v 20. rokoch 12. storočia a prestaval ho na pevnosť s baštami; stojí tam dodnes, tvrdý a zvláštny, uprostred polí.
On 17 November 1605 a Hungarian diet met in Krupina under Stephen Bocskai, leader of the first great rising against the Habsburgs. What it agreed there — freedom of worship for Protestants, and limits on the king's power to make war without the consent of the estates — passed into Hungarian constitutional law and stayed there until 1848. That is a remarkable thing for a small frontier town to have hosted. Later risings were less kind. In 1682 the rebels of Imrich Thököly, backed by an Ottoman army, occupied Krupina, and the town was not securely back in Habsburg hands until the middle of that decade. Local memory calls this "the Turkish occupation"; it was really the last and largest of the Hungarian revolts, fought with Ottoman help.Sedemnásteho novembra 1605 zasadal v Krupine uhorský snem pod vedením Štefana Bočkaja, vodcu prvého veľkého povstania proti Habsburgovcom. To, na čom sa dohodol — sloboda vierovyznania pre protestantov a obmedzenie kráľovho práva viesť vojnu bez súhlasu stavov — sa stalo súčasťou uhorského ústavného práva a zostalo v ňom až do roku 1848. Na malé pohraničné mestečko je to pozoruhodné. Ďalšie povstania už také láskavé neboli. Roku 1682 obsadili Krupinu povstalci Imricha Tököliho podporovaní osmanským vojskom a mesto sa bezpečne vrátilo do habsburských rúk až v polovici toho desaťročia. Miestna pamäť tomu hovorí „turecká okupácia“; v skutočnosti to bolo posledné a najväčšie z uhorských povstaní, vedené s osmanskou pomocou.
Francis II Rákóczi's rising reached Krupina at once: the kuruc commander Ladislav Očkaj took the town in 1703. Five years later it was the retreating kuruc who destroyed it — on 23 October 1708 the men of General Juraj Andráši burned Krupina as they pulled out. Plague followed in 1710. A census in 1715 found three mills and 164 houses left standing, which is the plainest measure there is of what a century of war does to a town. Remember it the next time you hear that the Turks burned somewhere in Slovakia: here the date, the army and the commander are all on record, and none of them were Ottoman.Povstanie Františka II. Rákóciho dorazilo do Krupiny hneď: kurucký veliteľ Ladislav Očkaj obsadil mesto roku 1703. O päť rokov ho zničili tí istí kuruci — dvadsiateho tretieho októbra 1708 vypálili Krupinu pri ústupe vojaci generála Juraja Andrášiho. Roku 1710 prišiel mor. Súpis z roku 1715 našiel v meste tri mlyny a 164 stojacich domov, čo je najzrozumiteľnejšia miera toho, čo storočie vojny urobí z mesta. Spomeňte si na to vždy, keď počujete, že niečo na Slovensku vypálili Turci: tu je zapísaný dátum, vojsko aj veliteľ — a osmanský nebol ani jeden z nich.
Krupina rebuilt as a market and craft town rather than a mining one, and in 1724 Bishop Pál Olasz founded a gymnasium here — a Latin secondary school — which ran until 1848. For a town of this size in this century, a secondary school was the single most consequential thing anyone could give it. It is where the sons of local families learned enough Latin, rhetoric and law to become priests, notaries, teachers and officials, and it is the machinery that produced the educated Slovak generation of the next era.Krupina sa obnovila ako trhové a remeselnícke mesto, nie ako banské, a roku 1724 tu biskup Pavol Olasz založil gymnázium — latinskú strednú školu, ktorá fungovala do roku 1848. Pre mesto tejto veľkosti a v tomto storočí bola stredná škola tým najvplyvnejším darom, aký mohlo dostať. Práve tu sa synovia miestnych rodín naučili dosť latinčiny, rétoriky a práva na to, aby sa stali kňazmi, notármi, učiteľmi a úradníkmi — a práve toto je stroj, ktorý vyrobil vzdelanú slovenskú generáciu nasledujúcej epochy.
Andrej Sládkovič was born in Krupina in 1820. He became a Lutheran pastor and one of the founding poets of modern written Slovak: his long love poem Marína and, above all, Detvan — set in the highland country a short way east of here — did more than almost anything written in that century to fix the image of the Slovak highlander in the national imagination. He belonged to the generation of Ľudovít Štúr, which in 1848 published the Demands of the Slovak Nation, asking that Slovak be used in the schools and offices of Hungary. His birth house in Krupina is a museum today.Andrej Sládkovič sa narodil v Krupine roku 1820. Stal sa evanjelickým farárom a jedným zo zakladajúcich básnikov modernej spisovnej slovenčiny: jeho ľúbostná skladba Marína a predovšetkým Detvan, ktorý sa odohráva v podhorskom kraji kúsok na východ odtiaľto, urobili pre obraz slovenského horala v národnej predstavivosti viac než takmer čokoľvek iné napísané v tom storočí. Patril do generácie Ľudovíta Štúra, ktorá roku 1848 zverejnila Žiadosti slovenského národa a pýtala si, aby sa slovenčina používala v uhorských školách a úradoch. Jeho rodný dom v Krupine je dnes múzeom.
Austria-Hungary collapsed in 1918 and Krupina became part of Czechoslovakia — the first state in which Slovak was an official language of government. The change was not peaceful for long: in 1919 the Hungarian Soviet Republic sent its Red Army north into Slovakia and briefly occupied the town before Czechoslovak forces pushed it out again. Through the twenty years of the first republic Krupina was a small district town.Rakúsko-Uhorsko sa roku 1918 rozpadlo a Krupina sa stala súčasťou Československa — prvého štátu, v ktorom bola slovenčina úradným jazykom. Pokoj však dlho netrval: roku 1919 poslala Maďarská republika rád svoju Červenú armádu na sever na Slovensko a mesto nakrátko obsadila, kým ju československé vojsko nevytlačilo. Počas dvadsiatich rokov prvej republiky bola Krupina malým okresným mestom.
The Slovak State proclaimed in 1939 was Nazi Germany's ally. On 29 August 1944 the Slovak National Uprising broke out with its centre at Banská Bystrica, and Krupina lay on the uprising's southern front. German troops occupied the town on 18 October 1944.Slovenský štát vyhlásený roku 1939 bol spojencom nacistického Nemecka. Dvadsiateho deviateho augusta 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie so stredobodom v Banskej Bystrici a Krupina ležala na jeho južnom fronte. Osemnásteho októbra 1944 obsadili mesto nemecké vojská.
The front reached Krupina at the end of the winter: Soviet troops took the town on 3 March 1945. The fighting of those weeks finished off what was left of the fortified monastery at Bzovík west of the town, and what local people carried away from the ruins afterwards did the rest. Liberation is the right word for what arrived in 1945, and it is also true that it arrived as artillery and left wreckage behind it. Both belong in the same sentence.Front dorazil do Krupiny na konci zimy: tretieho marca 1945 mesto obsadili sovietske vojská. Boje tých týždňov dorazili aj to, čo ostávalo z opevneného kláštora v Bzovíku na západ od mesta, a čo si potom ľudia z ruín odniesli, dokonalo zvyšok. Oslobodenie je pre rok 1945 správne slovo — a zároveň je pravda, že prišlo v podobe delostreleckej paľby a nechalo po sebe trosky. Oboje patrí do tej istej vety.
Under communism Krupina became what most small Slovak towns became: farmland pooled into cooperatives, blocks of flats on the edge of the old streets, and work found by commuting north to the factories of Zvolen and Banská Bystrica. In 1960 a nationwide reorganisation abolished the Krupina district — the same reform that abolished the Modrý Kameň district on the far side of the plateau. What the town did gain was medicine: a maternity unit in 1953 and a hospital on 27 February 1966. The Vartovka, four centuries after it was built to watch for raiders, was fitted out as a small observatory, and watches something else now.Za socializmu sa Krupina stala tým, čím väčšina malých slovenských miest: polia sa zlúčili do družstva, na okraji starých ulíc vyrástli panelové domy a za prácou sa dochádzalo na sever do závodov vo Zvolene a v Banskej Bystrici. Roku 1960 celoštátna reorganizácia zrušila okres Krupina — tá istá reforma zrušila aj okres Modrý Kameň na druhej strane planiny. Čo mesto získalo, bola medicína: roku 1953 pôrodnica a 27. februára 1966 nemocnica. A Vartovku, štyri storočia po tom, čo ju postavili na vyzeranie nájazdníkov, zariadili ako malú hvezdáreň — odvtedy pozoruje čosi celkom iné.
Krupina got its district back in the 1996 reform that redrew Slovakia into seventy-nine districts, and it has been a district town ever since — about eight thousand people, a short bus ride south of Zvolen. There is no large industry: farming on the plateau, forestry and timber, food processing, small firms, and a lot of commuting. What it has instead is the plateau itself, flat-topped ridges cut by deep wooded ravines and unlike anywhere else in Slovakia, with the Vartovka on the hill, Bzovík out in the fields, and Čabraď at the end of a valley that no road reaches.Okres dostala Krupina späť pri reforme roku 1996, ktorá Slovensko rozdelila na sedemdesiatdeväť okresov, a odvtedy je okresným mestom — má okolo osemtisíc obyvateľov a zo Zvolena sa sem ide autobusom chvíľu. Veľký priemysel tu nie je: poľnohospodárstvo na planine, les a drevo, potravinárstvo, drobné firmy a veľa dochádzania. Zato má samotnú planinu — ploché chrbty rozrezané hlbokými zalesnenými roklinami, aké inde na Slovensku nenájdete — a v nej Vartovku na kopci, Bzovík v poliach a Čabraď na konci doliny, ku ktorej nevedie cesta.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.