Kremnica exists because of gold. A set of veins in these hills was rich enough for a king to give the place its own charter, its own court and its own mint in a single act in 1328 — and that mint has struck coin ever since, through every state that has ruled this valley and through two world wars. For a few centuries the Kremnica ducat was one of the most trusted coins in Europe. The gold ran out in 1970; the mint did not stop.Kremnica je na svete pre zlato. Žily v týchto vrchoch boli také bohaté, že kráľ dal mestu jedinou listinou roku 1328 vlastný súd, vlastnú samosprávu aj vlastnú mincovňu — a tá razí mince dodnes, cez všetky štáty, ktoré tejto doline vládli, aj cez dve svetové vojny. Kremnický dukát bol niekoľko storočí jednou z najdôveryhodnejších mincí v Európe. Zlato sa minulo v roku 1970; mincovňa neprestala.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
Great MoraviaVeľká Morava
The oldest evidence of digging below ground here comes from the ninth century — the century of Great Moravia, the Slavic state that ruled this part of the Danube basin before Hungary existed. There was no town then and no charter, only people following gold into a hillside. Gold in these mountains sits both in the streams, where it can be washed out, and in hard quartz veins, which have to be broken out of the rock; the second kind is what built Kremnica. Everything else on this page happens because of that metal.Najstaršie doklady o dobývaní pod zemou pochádzajú odtiaľto z deviateho storočia — zo storočia Veľkej Moravy, slovanského štátu, ktorý tu vládol ešte pred vznikom Uhorska. Mesto vtedy nestálo a listina neexistovala, len ľudia išli za zlatom do svahu. Zlato je v týchto vrchoch aj v potokoch, odkiaľ sa dá vyplavovať, aj v tvrdých kremenných žilách, ktoré treba zo skaly vylámať; Kremnicu postavilo to druhé. Všetko ostatné na tejto stránke sa deje pre tento kov.
In 1241 a Mongol army broke the Hungarian royal host and rode across the kingdom. Nothing in these forests is recorded as having been destroyed — there was little here to burn and few people to kill — but the invasion changed royal policy completely. King Béla IV began building stone castles and inviting settlers, hospites or 'guests', from German-speaking lands, and among them came miners who knew how to follow a vein. The German-speaking mining town of Kremnitz grows out of that invitation, and so does almost every other mining town in central Slovakia.V roku 1241 rozbilo mongolské vojsko uhorskú kráľovskú armádu a prešlo krajinou. O tom, že by v týchto lesoch niečo zničilo, niet záznamu — nebolo tu veľmi čo páliť ani koho zabíjať —, no vpád úplne zmenil kráľovskú politiku. Belo IV. začal stavať kamenné hrady a pozývať osadníkov, takzvaných hostí z nemeckých krajín, a medzi nimi prišli baníci, ktorí vedeli sledovať žilu. Z tohto pozvania vyrástlo nemecké banské mesto Kremnitz — a rovnaký pôvod má takmer každé banské mesto na strednom Slovensku.
On 17 November 1328 King Charles Robert of Anjou granted Kremnica the rights of a free royal mining and minting town, and founded a mint here in the same act. 'Free royal' meant that the townspeople answered to the king and to nobody in between: their own elected council, their own judge, their own court. The king was not being generous. Gold came out of these hills, and whoever controlled the coining of it controlled the money of the whole kingdom. The town went on collecting rights — the power to hang criminals in 1400, weekly markets in 1425, annual fairs in 1695 — each one another piece of self-government.17. novembra 1328 udelil kráľ Karol Róbert z rodu Anjou Kremnici práva slobodného kráľovského banského a minciarskeho mesta a tou istou listinou tu založil mincovňu. „Slobodné kráľovské“ znamenalo, že mešťania sa zodpovedali kráľovi a nikomu medzi tým: mali vlastnú volenú radu, vlastného richtára a vlastný súd. Kráľ nebol štedrý, ale prezieravý. Z týchto vrchov šlo zlato a kto ovládal jeho razbu, ovládal peniaze celého kráľovstva. Mesto zbieralo práva ďalej — hrdelné právo v roku 1400, trhové v roku 1425, jarmočné v roku 1695 —, vždy ďalší kus samosprávy.
In 1331 Kremnica became the seat of the chamber count, the royal official who ran the most important mining and minting chamber in the kingdom — mines, smelters and mint under one office. From 1335 the mint struck gold florins copied from the coins of Florence, and these are the pieces later known as Kremnica ducats. Their gold was 23 carats and 9 grains fine, that is 0.990 pure — one grain better than the rest of Europe's mints managed — and that is exactly why a merchant in Venice or Nuremberg would take one without weighing it. Counts of the medieval output run to something like 21.5 million ducats. For a while, a small town in the Slovak mountains was one of the money supplies of the continent.V roku 1331 sa Kremnica stala sídlom komorského grófa — kráľovského úradníka, ktorý spravoval najdôležitejšiu banskú a mincovú komoru v kráľovstve: bane, huty aj mincovňu pod jedným úradom. Od roku 1335 razila mincovňa zlaté florény podľa florentského vzoru a práve tieto mince neskôr poznáme ako kremnické dukáty. Ich zlato malo 23 karátov a 9 gránov, teda rýdzosť 0,990 — o grán lepšie, než dokázali mincovne inde v Európe —, a presne preto ich kupec v Benátkach či Norimbergu zobral bez váženia. Odhady stredovekej razby idú až k 21,5 milióna dukátov. Malé mesto v slovenských vrchoch bolo istý čas jednou z peňaženiek kontinentu.
In the fifteenth century Kremnica counted, on some reckonings, as the second most important town in the whole Kingdom of Hungary, and it was gold that put it there. The townspeople walled the place and built their castle in the middle of it — not a lord's seat but their own strongpoint, with the parish Church of St Catherine inside the walls, whose presbytery vault carries the date 1488. These were violent decades. The Bohemian companies of Ján Jiskra, hired to hold this country for a child king, garrisoned castles all along the Hron, and the fighting only ended when Matthias Corvinus took the last of their nearby strongholds in 1467.V pätnástom storočí bola Kremnica podľa niektorých hodnotení druhým najvýznamnejším mestom celého Uhorského kráľovstva — a dostalo ju tam zlato. Mešťania mesto opevnili a hrad si postavili priamo doň: nebolo to sídlo pána, ale ich vlastná pevnosť, a vnútri hradieb stál farský Kostol svätej Kataríny, ktorého presbytérium nesie v klenbe letopočet 1488. Boli to násilné desaťročia. České oddiely Jána Jiskru, najaté, aby držali túto krajinu pre dieťa na tróne, obsadili hrady po celom Pohroní a boje sa skončili až vtedy, keď Matej Korvín v roku 1467 dobyl posledné z ich blízkych sídel.
The Ottoman victory at Mohács in 1526 broke the Kingdom of Hungary into three parts, and the Habsburgs took the crown of the part that survived. The frontier fortresses that held the line were paid for in large part with the silver and gold of these mountains, which made Kremnica both very valuable and very exposed. The mint worked on: half-thaler pieces from about 1499, then regular striking of the big silver thaler from 1553, by which time it was one of the most important mints in the whole Habsburg monarchy. Raiding columns did reach the Hron — Nová Baňa, an hour down the valley, was destroyed by the Turks in 1664 — but no source records Kremnica itself being taken.Osmanské víťazstvo pri Moháči v roku 1526 rozlomilo Uhorské kráľovstvo na tri časti a korunu toho, čo z neho zostalo, prevzali Habsburgovci. Pevnosti, ktoré držali hranicu, sa z veľkej časti platili striebrom a zlatom z týchto vrchov — a Kremnica tým bola zároveň veľmi cenná aj veľmi ohrozená. Mincovňa pracovala ďalej: poltoliarové mince už okolo roku 1499, od roku 1553 pravidelná razba veľkého strieborného toliara, a vtedy už patrila k najvýznamnejším mincovniam habsburskej monarchie. Nájazdné kolóny sa na Pohronie dostali — Novú Baňu hodinu cesty dolu dolinou v roku 1664 zničili —, no o dobytí samotnej Kremnice niet v prameňoch zmienky.
For fifty years Hungarian nobles rose repeatedly against Habsburg rule, and the mining towns — rich, and holding the mint — changed hands with every campaign. The mint's work was interrupted again and again by these wars; the last and largest of the uprisings was led by Francis II Rákóczi and ended in 1711. Like most German mining towns, Kremnica had turned Lutheran during the Reformation, and in 1709 it was re-Catholicised: its churches taken back for the Catholic side, with the state standing behind the decision. Religion here was never a private matter — it decided who could hold office, who could teach, and where you could be buried.Uhorská šľachta sa päťdesiat rokov opakovane búrila proti Habsburgovcom a banské mestá — bohaté a s mincovňou v rukách — menili majiteľa s každým ťažením. Prácu mincovne tieto vojny znovu a znovu prerušovali; posledné a najväčšie povstanie viedol František II. Rákoci a skončilo sa v roku 1711. Kremnica sa ako väčšina nemeckých banských miest stala počas reformácie luteránskou a v roku 1709 ju rekatolizovali: kostoly sa vrátili katolíkom a za rozhodnutím stál štát. Náboženstvo tu nikdy nebolo súkromnou vecou — rozhodovalo o tom, kto smie zastávať úrad, kto smie učiť a kde bude pochovaný.
The deeper the shafts went, the more water stood in them, and the whole mining region spent the eighteenth century fighting it: long drainage adits driven out into the valleys, ponds built high in the hills to store water power, and in 1722, at Nová Baňa, the first working steam engine on the European mainland. The mint modernised too. Kremnica introduced the screw press, which stamped a coin with one swing of a heavy weighted arm, and Prague and Vienna copied it afterwards; from 1785 the presses were belt-driven. The plague column that still stands on the square was built between 1765 and 1772 — a vow in stone, of the kind put up all over central Europe after an epidemic.Čím hlbšie šachty klesali, tým viac vody v nich stálo, a celá banská oblasť s ňou v osemnástom storočí zápasila: razili sa dlhé dedičné štôlne von do dolín, vysoko v kopcoch sa stavali tajchy na zásobu vodnej sily a v roku 1722 spustili v Novej Bani prvý fungujúci parný stroj na európskej pevnine. Modernizovala sa aj mincovňa. Kremnica zaviedla balanciér, vretenový lis, ktorý razil mincu jediným rozhojdaním ťažkého ramena, a Praha aj Viedeň ho po nej prevzali; od roku 1785 poháňali lisy remene. Morový stĺp, ktorý na námestí stojí dodnes, postavili v rokoch 1765 až 1772 — kamenný sľub, aké sa po epidémiách stavali po celej strednej Európe.
The revolution of 1848 abolished serfdom across the Habsburg lands and began pulling down the whole legal order that Kremnica's charter belonged to. A 'free royal mining town' made sense in a kingdom of privileges granted one by one; in a modern state every town is simply a town, and within a generation the special standing of the mining towns was gone. This was also Kremnica at its largest: about ten thousand people lived here in the 1840s, more than twice the number today. From here on the story is a long, slow contraction.Revolúcia roku 1848 zrušila v habsburských krajinách poddanstvo a začala rozoberať celý právny svet, do ktorého kremnická listina patrila. „Slobodné kráľovské banské mesto“ dávalo zmysel v kráľovstve výsad udeľovaných jedna po druhej; v modernom štáte je každé mesto jednoducho mestom a do jednej generácie osobitné postavenie banských miest zaniklo. Bola to zároveň Kremnica vo svojej najväčšej podobe: v štyridsiatych rokoch 19. storočia tu žilo asi desaťtisíc ľudí, viac než dvojnásobok dneška. Odtiaľto je jej príbeh dlhým a pomalým zmenšovaním.
After 1867 the kingdom was one half of Austria-Hungary, and Kremnica was officially Körmöcbánya, still striking coin for the Hungarian state. The census of 1880 counted 8,550 inhabitants, 72 per cent of them German-speaking: five and a half centuries after the first miners were invited in, this was still a German town, with Hungarian pressing in on its schools and offices as the language of the state. It was not a backward place — in 1889 Bohuslav Križko installed public electric street lighting here, early for anywhere in the kingdom. But the gold was thinning and people were leaving.Po roku 1867 bolo kráľovstvo jednou polovicou Rakúsko-Uhorska a Kremnica sa úradne volala Körmöcbánya; mince pre uhorský štát razila ďalej. Sčítanie v roku 1880 napočítalo 8 550 obyvateľov, z toho 72 percent nemecky hovoriacich: päť a pol storočia po tom, čo sem pozvali prvých baníkov, to bolo stále nemecké mesto — a maďarčina ako reč štátu tlačila na jeho školy a úrady. Zaostalé to tu nebolo: v roku 1889 tu Bohuslav Križko zaviedol verejné elektrické osvetlenie, na vtedajšie uhorské pomery veľmi zavčasu. Zlata však ubúdalo a ľudia odchádzali.
Austria-Hungary collapsed at the end of the First World War and Kremnica woke up in Czechoslovakia, a republic run from Prague. Equipment had been carried off from the mint as the old state fell apart and the works had to be put back together — but from 1918 until the common state's end, Kremnica was the only mint Czechoslovakia had. For seventy years every crown coin in a Czech or a Slovak pocket came out of this valley. The town itself kept shrinking: 5,389 people in 1930, a third fewer than in 1880.Rakúsko-Uhorsko sa na konci prvej svetovej vojny rozpadlo a Kremnica sa zobudila v Československu, republike riadenej z Prahy. Pri rozpade starého štátu odviezli z mincovne časť zariadenia a prevádzku bolo treba znovu poskladať — od roku 1918 až do zániku spoločného štátu však bola Kremnica jedinou mincovňou Československa. Sedemdesiat rokov vychádzala z tejto doliny každá koruna, ktorú mal Čech či Slovák vo vrecku. Mesto samo sa ďalej zmenšovalo: v roku 1930 malo 5 389 obyvateľov, o tretinu menej než v roku 1880.
In March 1939 Czechoslovakia was destroyed and a separate Slovak State was set up under the protection of Nazi Germany. Kremnica held the only mint in the country, so the new state's coins were struck here.V marci 1939 zaniklo Československo a pod ochranou nacistického Nemecka vznikol samostatný Slovenský štát. Kremnica mala jedinú mincovňu v krajine, takže mince nového štátu sa razili tu.
The Slovak National Uprising broke out on 29 August 1944 with its centre at Banská Bystrica, an hour away over the hills, and the mining towns lay inside insurgent territory until the German army took Banská Bystrica on 27 October. What followed through the winter was reprisal: villages burned, people shot at execution pits, partisans hunted in these mountains. In 2019, on the strength of new research, Kremnica was added to the state's list of communities burned during the war. The front came through in the spring of 1945, the mint's striking hall was destroyed and later rebuilt — and in 1945 the German-speaking population of the town and its surrounding villages was expelled as a collective punishment ordered by the restored Czechoslovak state. Six hundred years of German Kremnitz ended in a few months.Slovenské národné povstanie vypuklo 29. augusta 1944 s centrom v Banskej Bystrici hodinu cesty cez kopce a banské mestá ležali na povstaleckom území až dovtedy, kým Nemci 27. októbra Bystricu nedobyli. Čo prišlo potom, bola cez zimu odveta: vypálené dediny, ľudia strieľaní nad popravnými jamami, partizáni prenasledovaní v týchto vrchoch. V roku 2019 pribudla Kremnica na základe nového výskumu na štátny zoznam obcí vypálených počas vojny. Na jar 1945 tadiaľto prešiel front, razbová hala mincovne bola zničená a neskôr obnovená — a v roku 1945 nemecky hovoriacich obyvateľov mesta a okolitých dedín vysídlili ako kolektívny trest, o ktorom rozhodol obnovený československý štát. Šesťsto rokov nemeckej Kremnice sa skončilo za pár mesiacov.
After the communist takeover of February 1948 the mint became a state enterprise, which in practice it had always been. The mines ran on for two more decades and then stopped: the last gold was taken out of Kremnica in 1970 and the workings were closed, ending something that had gone on since the ninth century. The mint outlived them and in 1986 moved into a new plant outside the old town. Kremnica became what it is now — a town of just over seven thousand people by 1991, living inside a walled medieval monument, with skiing at Skalka above it and, from the early 1980s, a festival of humour and satire that takes over the square each summer.Po komunistickom prevrate vo februári 1948 sa mincovňa stala štátnym podnikom — čím v praxi bola vždy. Bane bežali ešte dve desaťročia a potom sa zastavili: posledné zlato vyviezli z Kremnice v roku 1970 a diela zatvorili, čím sa skončilo niečo, čo trvalo od deviateho storočia. Mincovňa ich prežila a v roku 1986 sa presťahovala do nového závodu za mestom. Z Kremnice sa stalo to, čím je dnes — mesto, ktoré malo v roku 1991 vyše sedemtisíc obyvateľov a býva vnútri opevnenej stredovekej pamiatky, s lyžovaním na Skalke nad sebou a od začiatku osemdesiatych rokov s festivalom humoru a satiry, ktorý každé leto ovládne námestie.
Czechoslovakia split on 1 January 1993 and Kremnica began striking the coins of the new Slovak Republic three weeks later, on 23 January. When Slovakia adopted the euro on 1 January 2009 the mint had already been certified to strike euro coins, on 19 August 2008 — so Slovak euro cents come out of the same works that made ducats for medieval merchants. In 2011 it was given a European heritage designation, and it strikes coins and medals for foreign customers as well. The town keeps shrinking, to 4,586 people at the end of 2025, but the mint has now run for close to seven hundred years without a break, which is why it is called the oldest working mint in the world.Československo sa 1. januára 1993 rozdelilo a Kremnica začala o tri týždne neskôr, 23. januára, raziť mince novej Slovenskej republiky. Keď Slovensko 1. januára 2009 prijalo euro, mincovňa mala certifikát na razbu eurových mincí už od 19. augusta 2008 — slovenské eurocenty teda vychádzajú z tej istej dielne, ktorá razila dukáty pre stredovekých kupcov. V roku 2011 získala európske pamiatkové označenie a razí mince a medaily aj pre zahraničných zákazníkov. Mesto sa ďalej zmenšuje, na konci roka 2025 malo 4 586 obyvateľov, no mincovňa beží bez prerušenia takmer sedemsto rokov — preto sa o nej hovorí ako o najstaršej činnej mincovni na svete.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.