On 28 January 1945 the retreating Germans blew up the hangars at Mokraď and about ten buildings of its barracks with half-tonne aerial bombs. The next day partisans took seven Hungarian and two German engineers prisoner at Liptovský Peter and stopped them destroying the bridge over the Belá — a small action with a large effect, because an army that has to build a bridge loses days. On the night of 31 January to 1 February 1945 Liptovský Hrádok, Liptovský Peter and the airfield were taken by partisans together with men of the 1st Czechoslovak Army Corps and the 138th Rifle Division of the Red Army. And then the front stopped. Ten kilometres west, Liptovský Mikuláš held out until 4 April; through those two months the airfield here served the attacking troops as a training ground and a firing range. This town spent the last winter of the war a few kilometres behind the line, listening to it.Dvadsiateho ôsmeho januára 1945 zničili ustupujúci Nemci na Mokradi hangáre a päťstokilogramovými leteckými bombami asi desať budov v areáli kasární. Nasledujúci deň zajali partizáni v Liptovskom Petre siedmich maďarských a dvoch nemeckých ženistov a zabránili im zničiť most cez Belú — malá akcia s veľkým následkom, lebo vojsko, ktoré si musí most postaviť, stráca dni. V noci z 31. januára na 1. februára 1945 oslobodili Liptovský Hrádok, Liptovský Peter aj letisko partizáni spolu s príslušníkmi 1. československého armádneho zboru a 138. streleckej divízie Červenej armády. A potom sa front zastavil. Desať kilometrov na západ sa Liptovský Mikuláš držal až do 4. apríla; počas tých dvoch mesiacov slúžilo tunajšie letisko útočiacim jednotkám ako cvičisko a strelnica. Mesto strávilo poslednú vojnovú zimu pár kilometrov za líniou a počúvalo ju.
