After the communist takeover of February 1948 the fibre works was nationalised and then rebuilt on a completely different scale as Slovenský hodváb — Slovak Silk. It drew workers from the whole district, and the blocks of flats, the schools and the shops that went up around it are why Senica looks like a twentieth-century town rather than an old market square. This was the bargain Senica made: a new skyline in exchange for a wage packet. It also meant a town whose whole economy hung on one plant.Po februárovom prevrate v roku 1948 továreň znárodnili a prestavali v celkom inom meradle na Slovenský hodváb. Priťahovala robotníkov z celého okresu a panelové sídliská, školy a obchody, ktoré okolo nej vyrástli, sú dôvod, prečo Senica vyzerá ako mesto 20. storočia, a nie ako staré námestie s jarmokom. Toto bola výmena, do ktorej Senica šla: nová silueta mesta za výplatu. Znamenalo to však aj mesto, ktorého celé hospodárstvo viselo na jedinom podniku.
