In 1396 Senica was granted town privileges, and in 1419 King Sigismund issued it charters confirming annual fairs and exemption from certain tolls and taxes. A mestečko — a market town — was not a free royal city; it still had a landlord above it. What it had was the right to hold markets, to run its own petty court and to trade, and on the road from Trnava to the Morava crossings that was worth a great deal. Everything Senica became — the place where the surrounding villages sold their grain and bought their iron — begins with those two charters.V roku 1396 dostala Senica mestské výsady a v roku 1419 jej kráľ Žigmund vydal listiny, ktoré jej potvrdili výročné jarmoky a oslobodenie od niektorých mýt a daní. Mestečko nebolo slobodné kráľovské mesto — zemepána malo aj naďalej. Malo však právo konať trhy, mať vlastný nižší súd a obchodovať, a na ceste z Trnavy k brodom cez Moravu to znamenalo veľa. Všetko, čím sa Senica stala — miestom, kde okolité dediny predávali obilie a kupovali železo — sa začína týmito dvoma listinami.
