Early in the fourteenth century Senica passed to Matúš Čák of Trenčín, the most powerful of the noblemen who carved up the kingdom while the crown was being fought over. From Trenčín he ran most of what is now western Slovakia as though it were his own country — minting, appointing, making war — and the king could not remove him. He died in 1321, and royal power took his lands back piece by piece. For a market town the lesson was practical: your lord changed, your obligations did not.Začiatkom 14. storočia získal Senicu Matúš Čák Trenčiansky, najmocnejší z veľmožov, ktorí si rozdelili krajinu v čase, keď sa o uhorský trón bojovalo. Z Trenčína spravoval takmer celé dnešné západné Slovensko ako vlastnú krajinu — razil mince, dosadzoval úradníkov, viedol vojny — a kráľ ho odstrániť nedokázal. Zomrel v roku 1321 a kráľovská moc si jeho panstvá po kúskoch vzala späť. Pre mestečko z toho plynulo čosi veľmi praktické: zemepán sa menil, povinnosti nie.
