In 1918 the spa passed to a Czechoslovak company, and over the next twenty years Trenčianske Teplice became a fashionable resort of the new republic — which is why serious modern architects were given work here. Jaromír Krejcar won a competition in 1929 and in 1932 built the Machnáč sanatorium for the sickness fund of private clerks: a six-storey block with ribbon windows and a balcony on every twin room, and, measured against its volume, the most expensive Czechoslovak building of the decade. Bohuslav Fuchs cut the Zelená žaba open-air baths into the hillside above the town in 1936 and 1937, terraces and changing cabins following the slope. In 1936 the town also hosted the Congress of Slovak Writers: 53 members and a hundred invited guests, meeting to unite writers across party, church and generation at the moment fascism was rising in Europe.Roku 1918 prešli kúpele na československú akciovú spoločnosť a v nasledujúcich dvadsiatich rokoch sa z Trenčianskych Teplíc stalo módne kúpeľné mesto novej republiky — a práve preto tu dostali prácu veľkí moderní architekti. Jaromír Krejcar vyhral roku 1929 súťaž a roku 1932 postavil liečebný dom Machnáč pre Nemocenskú pokladňu súkromných úradníkov: šesťpodlažný blok s pásovými oknami a s balkónom pri každej dvojlôžkovej izbe, ktorý sa v pomere k obostavanému priestoru stal najdrahšou československou stavbou desaťročia. Bohuslav Fuchs vtesal v rokoch 1936 a 1937 do svahu nad mestom kúpalisko Zelená žaba, ktorého terasy a kabíny kopírujú sklon. Roku 1936 sa tu konal aj Kongres slovenských spisovateľov: 53 členov a sto pozvaných hostí sa zišlo, aby spojili spisovateľov naprieč stranami, cirkvami a generáciami práve vo chvíli, keď v Európe silnel fašizmus.
