Nové Mesto is what its name says: a new town, laid out as a market settlement where the road along the Váh crosses the road to Moravia, beside a ford. Everything that happened to it happened because of that crossroads — charters and fairs, but also Hussites, Ottoman raiders and the emperor's own soldiers.Nové Mesto je presne to, čo hovorí jeho meno: nové mesto, vymerané ako trhová osada tam, kde sa cesta popri Váhu križuje s cestou na Moravu, hneď pri brode. Všetko, čo ho stretlo, ho stretlo pre túto križovatku — výsady a jarmoky, ale aj husiti, turecké nájazdy a vlastní cisárovi vojaci.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
Before the kingdomPred kráľovstvom
In the old brickworks pit in the Mnešice part of town archaeologists found a loess profile with five layers of human occupation — hearths, stone tools and heaps of stone flakes. The town's own account dates the finds from the lowest layer to around 240,000 years ago, which would put Mnešice among the most important prehistoric sites in Slovakia. The layers above it run on through the Stone and Bronze Ages: spindle whorls and bone awls, cremation urns, bronze bracelets and pins, and a group of Late Bronze Age swords turned up in the gravel workings at Zelená voda. In the Roman centuries there was a mixed Roman-and-barbarian settlement in the town itself.V starej tehelni v mestskej časti Mnešice našli archeológovia sprašový profil s piatimi vrstvami osídlenia — s ohniskami, kamennými nástrojmi a kopami úštepov. Mesto vo vlastných dejinách datuje nálezy z najspodnejšej vrstvy do obdobia asi pred 240 000 rokmi, čím by sa Mnešice zaradili medzi najvýznamnejšie praveké lokality na Slovensku. Vrstvy nad ňou pokračujú cez dobu kamennú aj bronzovú: praslen a kostené šidlá, popolnice zo žiarových hrobov, bronzové náramky a ihlice, a pri ťažbe štrku na Zelenej Vode sa našli meče z mladšej doby bronzovej. V rímskych storočiach stálo priamo v meste rímsko-barbarské sídlisko.
Graves of the Great Moravian period have been excavated at Mnešice, which means a Slavic settlement stood here in the ninth century, when Great Moravia was the state that ruled this country. The Váh was its main road from north to south and the ford here was one of its crossings. Out of that Slavic village grew a market settlement, because a place where two roads meet beside a ford is a place where travellers stop — and where travellers stop, they trade.V Mnešiciach odkryli hroby z veľkomoravského obdobia, čo znamená, že v 9. storočí, keď tejto krajine vládla Veľká Morava, tu stála slovanská osada. Váh bol jej hlavnou cestou zo severu na juh a tunajší brod jedným z jej prechodov. Z tej slovanskej osady vyrástla trhová osada, lebo miesto, kde sa pri brode stretávajú dve cesty, je miestom, kde sa pocestný zastaví — a kde sa ľudia zastavia, tam obchodujú.
Local tradition says the first inhabitants of the new town came from a village destroyed by the Mongols in 1241, which would make this a place founded by refugees. Its first written mention used to be given as a charter of Béla IV from 1253 — until scholars examined that charter and found it was a forgery. The first genuine document is therefore from 1263, when Béla IV gave Nové Mesto to the Benedictine abbey of Pannonhalma, together with Horná Streda, Potvorice and two settlements that have since vanished. Stop on that for a moment: a date that stood in the town's books for centuries was struck out because somebody checked the parchment. History gets corrected.Miestna tradícia hovorí, že prví obyvatelia nového mesta prišli z dediny, ktorú roku 1241 zničili Mongoli — Nové Mesto by teda založili utečenci. Za prvú písomnú zmienku sa dlho pokladala listina Bela IV. z roku 1253, kým ju odborníci nepreskúmali a nezistili, že ide o falzifikát. Prvým hodnoverným dokladom je preto listina z roku 1263, ktorou Belo IV. daroval Nové Mesto benediktínskemu opátstvu na Panónskej hore spolu s Hornou Stredou, Potvoricami a dvoma osadami, ktoré medzitým zanikli. Pri tom sa oplatí zastaviť: dátum, ktorý stál v mestských knihách stáročia, škrtli, lebo si niekto poriadne pozrel pergamen. Dejiny sa opravujú.
Early in the fourteenth century Matúš Čák of Trenčín seized Beckov Castle and the town below it and ran the whole Váh valley as his own country until he died in 1321 — a magnate who obeyed no king. Once the crown had the region back, King Sigismund granted Nové Mesto its first royal privileges in 1388, including the right to hold a fair twice a year. In the same year he handed Beckov Castle, the market towns of Beckov and Nové Mesto and sixteen villages to Duke Stibor of Stiborice, then the richest man in Hungary, who made Beckov his residence and rebuilt it on a grand scale.Začiatkom 14. storočia sa Beckovského hradu aj mestečka pod ním zmocnil Matúš Čák Trenčiansky a celé Považie spravoval ako vlastnú krajinu, kým roku 1321 nezomrel — veľmož, ktorý neposlúchal nijakého kráľa. Keď sa kraj vrátil pod korunu, udelil kráľ Žigmund Novému Mestu roku 1388 prvé kráľovské výsady vrátane práva konať dvakrát do roka jarmok. V tom istom roku dal Beckovský hrad, mestečká Beckov a Nové Mesto a šestnásť dedín vojvodovi Stiborovi zo Stiboríc, vtedy najbohatšiemu mužovi Uhorska, ktorý si Beckov zvolil za sídlo a veľkoryso ho prestaval.
In 1414 Duke Stibor brought Augustinian canons to Nové Mesto and founded a provostry — a church with its own body of clergy and its own estates, endowed with the villages of Pobedim and Bašovce. He planned a great Gothic rebuilding of the parish church and died before it was finished. His son Stibor II, as captain of the Váh valley, was ordered by the king to wall the town against the Hussites; the walls went up, and the Hussites attacked anyway, in 1431 and 1432. Stibor II completed his father's church and died in 1434, after which the town passed through his daughter's husband, Pavol Bánfi, to the Bánfi family.Roku 1414 povolal vojvoda Stibor do Nového Mesta augustiniánov a založil tu prepoštstvo — kostol s vlastným zborom duchovných a vlastnými majetkami, obdarený dedinami Pobedim a Bašovce. Plánoval veľkú gotickú prestavbu farského kostola a zomrel skôr, ako ju stihol dokončiť. Jeho syn Stibor II. dostal ako kapitán Považia od kráľa príkaz opevniť mesto proti husitom; hradby vyrástli a husiti aj tak zaútočili, v rokoch 1431 a 1432. Stibor II. otcov kostol dostaval a roku 1434 zomrel; mesto potom prešlo cez manžela jeho dcéry, Pavla Bánfiho, na rod Bánfiovcov.
In 1550 Ferdinand I confirmed the town's old privilege charter — and while it was being copied out, the townsmen of Nové Mesto quietly wrote extra rights into it. The interpolated version gave them vineyards, timber and fishing in the royal woods, the right to elect their own judge and jurors, four annual fairs, mills on the Bzinský stream, and even the right of the sword, meaning the power to hang a robber. They still owed the lords of Beckov five hundred gold pieces a year. Then the wars came: in 1599 an Ottoman raid stripped the whole country between Piešťany and Trenčín and carried off perhaps thirteen thousand people; in 1605 the hajdúks of István Bocskai took prisoners here; and in 1624 imperial soldiers of Ferdinand II — the emperor's own army — plundered the town and killed five hundred of its people.Roku 1550 potvrdil Ferdinand I. starú výsadnú listinu mesta — a Novomešťania si do nej pri odpisovaní potichu dopísali ďalšie práva. Interpolovaná listina im dala vinice, drevo a rybolov v kráľovských lesoch, právo voliť si vlastného richtára a prísažných, štyri výročné jarmoky, mlyny na Bzinskom potoku, ba aj právo meča, teda moc obesiť zbojníka. Beckovským pánom napriek tomu naďalej odvádzali päťsto zlatých ročne. Potom prišli vojny: roku 1599 turecký nájazd vyplienil celý kraj medzi Piešťanmi a Trenčínom a odvliekol azda trinásťtisíc ľudí, roku 1605 tu brali zajatcov hajdúsi Štefana Bočkaja a roku 1624 mesto vyrabovali cisárski vojaci Ferdinanda II. — vlastná cisárova armáda — a zabili päťsto ľudí.
In 1663 the Ottomans came up the Váh again and plundered the valley as far as Moravia. The scholar Matej Bel later wrote that nobody could establish how many people of Nové Mesto ended in Turkish captivity; those who survived were the ones who got underground. Beneath the old centre of this town runs a system of multi-storey cellars and passages twenty to thirty metres deep, linking house to house and leading out beyond the walls — that is what they were for. A generation later, during the Rákóczi uprising, the imperial general Schlik had a house set alight because its guests had insulted his Germans, and most of the town burned with it; when Rákóczi's men took the town in 1703 he compensated the citizens by freeing them from taxes.Roku 1663 sa Turci znova objavili na Považí a vyplienili údolie Váhu až po Moravu. Učenec Matej Bel neskôr napísal, že sa nedá zistiť, koľko Novomešťanov skončilo v tureckom zajatí; prežili tí, čo sa stihli dostať pod zem. Pod starým jadrom mesta vedie sústava viacpodlažných pivníc a chodieb hlbokých dvadsať až tridsať metrov, ktoré spájajú dom s domom a vedú až za hradby — presne na toto slúžili. O generáciu neskôr, počas Rákociho povstania, dal cisársky generál Schlik podpáliť dom, ktorého hostia nadávali na jeho Nemcov, a s ním zhorela väčšina mesta; keď roku 1703 mesto obsadili Rákociho vojská, odškodnil mešťanov odpustením daní.
Peace let the town do what it was built for. Maximilian II had raised its annual fairs to six in 1576 and Ferdinand III to seven, adding the staple right and the mile right, which forbade a rival market within a mile. There were fifteen craftsmen here in 1533 and two hundred and twenty in sixteen guilds two centuries later, reinforced by masters from Bohemia and Moravia who crossed the border after the Battle of White Mountain in 1620. Wine went out to Vienna; flour, grain, wool, dried fruit and salt went down the Váh on timber rafts as far as Komárno. In the winter of 1805 Tsar Alexander I of Russia stopped here for lunch at the provost's residence on his way home from the lost battle of Austerlitz.Mier dovolil mestu robiť to, na čo vzniklo. Maximilián II. mu roku 1576 zvýšil počet výročných jarmokov na šesť a Ferdinand III. na sedem, k tomu pridal právo skladu a míľové právo, ktoré zakazovalo konkurenčný trh bližšie ako na míľu. Roku 1533 tu bolo pätnásť remeselníkov, o dve storočia neskôr dvestodvadsať v šestnástich cechoch, posilnených majstrami z Čiech a Moravy, ktorí po bitke na Bielej hore roku 1620 prešli cez hranicu. Víno sa vyvážalo do Viedne; múka, obilie, vlna, sušené ovocie a soľ plávali po Váhu na pltiach až do Komárna. V zime roku 1805 sa tu na prepoštskej rezidencii zastavil na obed ruský cár Alexander I. na ceste domov z prehratej bitky pri Slavkove.
Nové Mesto industrialised on what the countryside grew: a rum and liqueur works in 1842, a soap factory in 1850, a horseshoe and ironware plant in 1872. The railway from Trnava arrived in 1876 and changed the scale of everything — before it, grain had to be carted all the way to Galanta to be loaded. Later factories were stranger: from 1885 the town exported walking sticks to England and India, and in 1900 the Coburg works began building mining and metallurgical machinery. Printing mattered as much. The first press opened in 1842, there were five by the early 1900s, and from 1902 to 1904 they printed Považské noviny, the first Slovak regional monthly in Hungary.Nové Mesto industrializovalo to, čo dorobil vidiek: roku 1842 vznikla výroba rumu a likérov, roku 1850 mydláreň, roku 1872 továreň na podkovy a železný tovar. Roku 1876 prišla železnica z Trnavy a zmenila mierku všetkého — dovtedy sa obilie vozilo na vozoch až do Galanty, kde ho prekladali. Neskoršie fabriky boli čudnejšie: od roku 1885 mesto vyvážalo vychádzkové palice do Anglicka a Indie a roku 1900 začala Coburgova továreň stavať banské a hutné stroje. Rovnako dôležité boli tlačiarne. Prvá vznikla roku 1842, začiatkom 20. storočia ich bolo päť a v rokoch 1902 – 1904 v nich vychádzali Považské noviny, prvý slovenský regionálny mesačník v Uhorsku.
Men from Nové Mesto and its villages were conscripted and died on every front the empire had — in the Balkans, in Galicia, in Romania, in Russia and on the Piave in Italy. A good number of those taken prisoner joined the Czechoslovak Legions and turned their rifles round against Austria-Hungary, which is how a monarchy's soldiers became a republic's founders. The monument in town to the dead of both world wars was put up in 1935, when the survivors of the first were still middle-aged men.Muži z Nového Mesta a okolitých dedín narukovali a umierali na všetkých frontoch, ktoré monarchia mala — na Balkáne, v Haliči, v Rumunsku, v Rusku aj na talianskej Piave. Nemálo z tých, čo padli do zajatia, vstúpilo do československých légií a obrátilo pušky proti Rakúsko-Uhorsku; takto sa z vojakov monarchie stali zakladatelia republiky. Pomník padlým v oboch svetových vojnách postavili v meste roku 1935, keď tí, čo prvú prežili, boli ešte muži v strednom veku.
Czechoslovakia was declared on 28 October 1918 and Slovak politicians signed the Martin Declaration two days later — and in Nové Mesto the change was not peaceful: seven people were killed in the disorder that broke out around the town fair. The republic's twenty years here were industrial and often angry. A distillery, a vinegar works, furniture and vegetable-fat factories, a packaging plant in 1936; strikes, workers' protests and hunger marches through the 1920s; and at a demonstration in 1922 the gendarmes shot dead a nineteen-year-old, J. Psotný. The branch railway over the hills to Veselí nad Moravou opened in 1929.Československo vyhlásili 28. októbra 1918 a slovenskí politici o dva dni neskôr podpísali Martinskú deklaráciu — v Novom Meste však zmena pokojná nebola: pri nepokojoch, ktoré vypukli okolo mestského jarmoku, prišlo o život sedem ľudí. Dvadsať rokov republiky tu bolo priemyselných a často nahnevaných. Liehovar, octáreň, nábytkárska továreň a výroba rastlinných tukov, roku 1936 závod na obaly; v dvadsiatych rokoch štrajky, robotnícke protesty a hladové pochody; a pri demonštrácii roku 1922 zastrelili četníci devätnásťročného J. Psotného. Odbočná železnica cez kopce do Veselí nad Moravou bola otvorená roku 1929.
About a hundred local soldiers and officers went into the Slovak National Uprising of 1944, and before it began they had already smuggled weapons and equipment out of the barracks to the partisans at Lubina, Kálnica and Bzince pod Javorinou. Early in 1945 the Germans shot twenty-seven partisans and anti-fascists. The town was liberated on 7 April 1945.Do Slovenského národného povstania roku 1944 vstúpilo asi sto tunajších vojakov a dôstojníkov a ešte pred jeho vypuknutím tajne vyviezli z kasární zbrane a výstroj partizánom do Lubiny, Kálnice a Bziniec pod Javorinou. Začiatkom roku 1945 zastrelili Nemci dvadsaťsedem partizánov a antifašistov. Mesto oslobodili 7. apríla 1945.
The communist state nationalised what there was and built heavy engineering on top of it. The plants that defined the town were VUMA, a research institute for mechanisation and automation, and beside it Drevina, Strojstav and Vzduchotechnika, plus two brickworks, a lime works, quarries and gravel pits, poultry works and clothing works. New housing estates, schools and cultural buildings went up for the people the factories pulled in from the villages. The gravel pit on the northern edge filled with water and became Zelená voda, the district's lake.Komunistický štát znárodnil, čo tu bolo, a postavil na tom ťažké strojárstvo. Mesto určovali podniky VUMA, výskumný ústav mechanizácie a automatizácie, a vedľa neho Drevina, Strojstav a Vzduchotechnika, k tomu dve tehelne, vápenka, kameňolomy a štrkopiesky, hydinárske a odevné závody. Pre ľudí, ktorých fabriky pritiahli z dedín, vyrástli nové sídliská, školy a kultúrne stavby. Štrkovisko na severnom okraji sa zaplavilo vodou a stala sa z neho Zelená voda, jazero celého okresu.
After November 1989 the state firms were broken up or sold, and private trade came back to a town that had lived by trade for seven hundred years. VUMA itself did not survive the change, but the engineering skills it had trained did, and those skills are the reason foreign manufacturers later chose this town rather than another one.Po novembri 1989 štátne podniky rozdelili alebo predali a do mesta, ktoré sedemsto rokov žilo z obchodu, sa obchod vrátil. Samotná VUMA zmenu neprežila, no strojárske zručnosti, ktoré vychovala, áno — a práve pre ne si zahraniční výrobcovia neskôr vybrali toto mesto, a nie iné.
Nové Mesto today is a district town of about nineteen thousand people beside the D1 motorway and on the main Bratislava–Žilina railway, with its largest works making uninterruptible power supplies and precision cooling. The Gothic parish church that Stibor's family paid for still stands inside its oval ring of seventeenth-century wall, and the Ghilláni palace of 1740 holds the Podjavorinské museum.Nové Mesto je dnes okresné mesto s približne devätnástimi tisícmi obyvateľov pri diaľnici D1 a na hlavnej trati Bratislava – Žilina; jeho najväčší závod vyrába záložné zdroje a presné chladenie. Gotický farský kostol, ktorý zaplatila Stiborova rodina, stále stojí vo svojom oválnom prstenci hradby zo 17. storočia; v Ghilániovskom paláci z roku 1740 sídli Podjavorinské múzeum.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.