The nineteenth century brought the thing that finally made the Váh corridor easy: a railway up the valley, running below the castle rock beside the old road. Považská Bystrica stopped being a market town on a highway and became a station on a main line. In 1895 the estate was bought by Baron Popper. The ruin above was by then simply part of the view from a carriage window — which is, in a small way, the beginning of it becoming something worth saving rather than something to take stone from.Devätnáste storočie prinieslo to, čo napokon spravilo považský koridor priechodným: železnicu dolinou, ktorá vedie pod hradnou skalou popri starej ceste. Z Považskej Bystrice prestalo byť trhové mesto pri hradskej a stala sa z nej stanica na hlavnej trati. Roku 1895 kúpil panstvo barón Popper. Zrúcanina nad mestom bola vtedy už len súčasťou výhľadu z okna vlaku — a to je, v malom, začiatok toho, prečo sa z nej stalo niečo, čo stojí za záchranu, a nie čo stojí za rozobratie na kameň.
