1880–1910 · 1886 and 1887 Fire, Magyarization, and the boat to AmericaOheň, maďarizácia a loď do Ameriky

Under Austria-Hungary the town grew — 13,392 people in 1880, 20,206 by 1910 — and twice it burned, in the great fires of 1886 and 1887. The harder pressure was political: Hungarian became the language of school, office and public life and Slovak schooling was squeezed out, the period Slovaks call Magyarization. The other answer to it was the boat. Šariš was among the poorest counties in the kingdom and among the biggest exporters of people; tens of thousands left for the mines and mills of Pennsylvania. One of them was a boy from Okrúhle near Prešov called Michal Bosák, who became an American banker — and whose signature was printed on a United States ten-dollar bill.Za Rakúsko-Uhorska mesto rástlo — v roku 1880 malo 13 392 obyvateľov, v roku 1910 už 20 206 — a dvakrát ho zachvátil oheň: veľké požiare v rokoch 1886 a 1887. Tvrdší tlak však bol politický: maďarčina sa stala jazykom školy, úradu i verejného života a slovenské školstvo sa vytláčalo. Tomuto obdobiu hovoríme maďarizácia. Druhou odpoveďou naň bola loď. Šariš patril k najchudobnejším stoliciam kráľovstva a k najväčším vývozcom ľudí — desaťtisíce odišli do baní a hutí v Pensylvánii. Jedným z nich bol chlapec z Okrúhleho pri Prešove Michal Bosák, z ktorého sa stal americký bankár a ktorého podpis vytlačili na americkú desaťdolárovku.