since 2012 Put back together by handSkladaný späť ručne

The ruin was left alone for most of the twentieth century. Since 2012 it has been consolidated under a state programme that paid unemployed local people to work on cultural monuments — about twenty workers in the first season, thirty the next — alongside a volunteer association. Fresh mortar joints, capped wall crowns and stacked stone waiting to be reset are part of what you see, and the site genuinely changes from one year to the next. The climb from the village takes about twenty hard minutes, and on a clear day the long grey crest of Šariš Castle is visible across the basin: two ruins on two volcanic hills, once watching the same roads.Väčšinu 20. storočia zrúcaninu nikto neriešil. Od roku 2012 ju spevňujú v rámci štátneho programu, ktorý platil nezamestnaných z okolia za prácu na kultúrnych pamiatkach — v prvej sezóne asi dvadsať ľudí, v ďalšej tridsať — spolu s dobrovoľníckym združením. K obrazu hradu patria čerstvé maltové škáry, zakryté koruny múrov aj kopy kameňa čakajúce na uloženie; hrad naozaj vyzerá rok čo rok inak. Výstup z dediny trvá asi dvadsať náročných minút a za jasného dňa vidno cez kotlinu dlhý sivý hrebeň Šarišského hradu: dve zrúcaniny na dvoch sopečných kopcoch, ktoré kedysi strážili tie isté cesty.