Tvrdošín is a toll gate that turned into a town. It stands where the road to Poland squeezes between the mountains, and for six centuries its business was to charge for whatever passed. The thing that outlasted all of it is the smallest object here: a shingled wooden church on the hill above the houses.Tvrdošín je mýtnica, z ktorej sa stalo mesto. Leží tam, kde sa cesta do Poľska pretiahne pomedzi vrchy, a šesť storočí žil z toho, že vyberal poplatok za všetko, čo tadiaľ prešlo. Zo všetkého sa napokon zachovala tá najmenšia vec: šindľový drevený kostolík na kopci nad domami.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
The Kingdom of HungaryUhorské kráľovstvo
The oldest document that seems to name this place is the Zobor charter of 1111, where historians read the forms Toarsin and Doardi as Tvrdošín; a charter of King Béla III adds the form Turz in 1183. Be careful about what that proves. It is a fact about a piece of parchment, and about how scholars read a name written on it — not about when the first family built a house by the river. What it does show is that the crown was already interested in this spot, because the charter is concerned with tolls, and this is where the road to Poland could be watched.Najstaršia listina, ktorá zrejme pomenúva toto miesto, je Zoborská listina z roku 1111; historici v nej čítajú tvary Toarsin a Doardi ako Tvrdošín, listina Bela III. z roku 1183 pridáva podobu Turz. S tým, čo to dokazuje, treba narábať opatrne. Je to údaj o pergamene a o tom, ako bádatelia čítajú jedno meno — nie o tom, kedy si tu prvá rodina postavila dom pri rieke. Ukazuje však, že kráľa toto miesto už zaujímalo: listina hovorí o mýtach a práve odtiaľto sa dala strážiť cesta do Poľska.
In 1241 a Mongol army destroyed the Hungarian royal host and rode across the kingdom. Orava was thin, forested border country with little worth taking, and no stone castle stood here to fall. What the invasion changed was royal policy: Béla IV spent the rest of his reign building castles of stone, and one of them rose on the rock downstream at what is now Oravský Podzámok, appearing in writing in the 1260s. That castle, not Tvrdošín, became the owner of this entire valley for the next six hundred years — every village here, this town included, answered to it.V roku 1241 rozdrvilo mongolské vojsko uhorskú kráľovskú armádu a prehnalo sa celou krajinou. Orava bola riedko osídlené zalesnené pohraničie, kde nebolo veľmi čo brať, a nestál tu kamenný hrad, ktorý by mohol padnúť. Vpád však zmenil kráľovu politiku: Belo IV. venoval zvyšok vlády stavaniu kamenných hradov a jeden z nich vyrástol na skale nižšie po prúde, v dnešnom Oravskom Podzámku; v písomnostiach sa objavuje v šesťdesiatych rokoch 13. storočia. Práve tento hrad, a nie Tvrdošín, sa na ďalších šesťsto rokov stal pánom celej doliny — patrila pod neho každá dedina, aj toto mesto.
On 15 July 1369 King Louis I granted Tvrdošín the privileges of a royal town. It is worth reading what that list actually contained, because it is a small constitution: the townsmen could elect their own mayor and a council of twelve, hold markets, choose their own priest, keep a hospital, and travel toll-free anywhere in the kingdom. Freedom from tolls was the real prize for a place whose whole living came from a customs post — a tridsiatok, the thirtieth part of the value of goods, taken by the crown from everything crossing the mountains. Salt and cloth came south through the gate; cattle, timber and iron went north.Pätnásteho júla 1369 udelil kráľ Ľudovít I. Tvrdošínu výsady kráľovského mesta. Oplatí sa prečítať, čo taký zoznam obsahoval, lebo je to malá ústava: mešťania si mohli voliť richtára a dvanásťčlennú radu, držať trhy, vybrať si vlastného farára, mať špitál a chodiť po celom kráľovstve bez platenia mýta. Práve oslobodenie od mýt bolo skutočnou výhrou pre mesto, ktoré žilo z colnice — z tridsiatku, tridsiatej časti hodnoty tovaru, ktorú kráľ vyberal zo všetkého, čo prešlo cez hory. Bránou išla na juh soľ a súkno, na sever dobytok, drevo a železo.
On a rise above the town stands a small church built entirely of wood, walls and roof clad in shingles. Its late Gothic core is usually dated to the end of the fifteenth century, though some researchers argue for the end of the fourteenth — the disagreement is genuine and unresolved, and a student should know that historians argue about things like this. It served as the parish church of Tvrdošín, and it is by a wide margin the oldest surviving building in the town. It is also made of the one material you would least expect to last.Na vyvýšenine nad mestom stojí kostolík postavený celý z dreva, so stenami aj strechou pobitými šindľom. Jeho neskorogotické jadro sa väčšinou datuje na koniec 15. storočia, hoci časť bádateľov obhajuje koniec 14. — spor je skutočný a dodnes nerozhodnutý, a je dobré vedieť, že historici sa o takéto veci sporia. Slúžil ako farský kostol Tvrdošína a je zďaleka najstaršou zachovanou stavbou v meste. Postavený je pritom z materiálu, o ktorom by ste čakali, že vydrží najmenej.
In 1556 František Thurzo — a former bishop of Nitra who had left the church for royal finance — took over Orava Castle and its estate as security for a loan to the crown. The Thurzos were the leading Lutheran magnates of the region, and the valley turned Lutheran with them: in this century the landlord's religion was very often the tenant's. They also pushed settlement into the high, cold northern end of Orava that nobody had wanted before. Meanwhile the customs post at Tvrdošín declined, because a border that armies keep crossing is a poor place to collect duty.V roku 1556 prevzal František Thurzo — bývalý nitriansky biskup, ktorý odišiel z cirkvi do kráľovských financií — Oravský hrad aj s panstvom ako zálohu za pôžičku kráľovi. Thurzovci boli poprednými evanjelickými magnátmi kraja a spolu s nimi sa poluteránčila celá dolina: v tomto storočí bolo náboženstvo zemepána veľmi často aj náboženstvom poddaných. Zároveň tlačili osídlenie do vysokého a studeného severného konca Oravy, o ktorý dovtedy nikto nestál. Colnica v Tvrdošíne medzitým upadala, lebo hranica, cez ktorú stále prechádzajú vojská, je zlé miesto na vyberanie ciel.
In 1672, after a failed conspiracy of Hungarian nobles against the Habsburgs, Protestant nobles, soldiers and peasants across Orava rose under Gašpar Pika and held Orava Castle for several weeks. Imperial mercenaries under General Sporck took it back, and the punishment was staged to be watched: Pika was executed, and with him a number of šoltýsi, the hereditary village mayors who had led their people out. How many died, and by what methods, is not actually known — four old depictions of Pika's execution survive and no two agree — and the emperor's own council complained that Sporck had gone too far. What is certain is the message the estate was sending, and it held for a century.V roku 1672, po nezdarenom sprisahaní uhorských šľachticov proti Habsburgovcom, sa na celej Orave vzbúrili evanjelickí zemania, vojaci aj poddaní pod vedením Gašpara Piku a na niekoľko týždňov obsadili Oravský hrad. Cisárski žoldnieri generála Sporcka hrad dobyli späť a trest bol nachystaný tak, aby ho bolo vidieť: Piku popravili a s ním aj viacerých šoltýsov, dedičných richtárov, ktorí svojich ľudí do povstania priviedli. Koľkí zomreli a akým spôsobom, sa v skutočnosti nevie — zachovali sa štyri staré vyobrazenia Pikovej popravy a ani dve sa nezhodujú — a na Sporckovu krutosť sa sťažovala aj cisárska rada. Isté je, aký odkaz panstvo vysielalo, a platil celé storočie.
The eighteenth century was the town's recovery. People wove linen, ground corn, drove cattle and above all built rafts: timber cut in the Orava forests was lashed into plte and floated down the river to the Váh and on to the lowland, dangerous skilled work that fed whole villages. The estate itself was no longer a single lord but the Orava Composessorate, a company of Thurzo heirs who ran the valley jointly from the early seventeenth century until serfdom was abolished in 1848. In 1777 Tvrdošín became the seat of a district, which meant clerks, a court, and a reason for the surrounding villages to come to town on business.Osemnáste storočie bolo pre mesto časom zotavenia. Ľudia tkali plátno, mleli obilie, hnali dobytok a predovšetkým stavali plte: drevo vyrúbané v oravských lesoch zviazali do pltí a splavili po rieke do Váhu a ďalej do nížiny — nebezpečné remeslo, ktoré uživilo celé dediny. Panstvo už nemalo jedného pána, ale spravoval ho Oravský komposesorát, spoločenstvo thurzovských dedičov, ktoré dolinu držalo od začiatku 17. storočia až do zrušenia poddanstva v roku 1848. V roku 1777 sa Tvrdošín stal sídlom okresu, čo znamenalo úradníkov, súd a dôvod, prečo okolité dediny chodili do mesta vybavovať.
A branch railway was built up the valley from Kraľovany on the main Košice–Bohumín line, and by 1899 it ran through Tvrdošín towards the Polish border at Suchá Hora. Rails killed the raft trade within a generation, because timber no longer needed the river. Industry was tried and stayed small: a button factory opened in 1909 after a planned cloth mill came to nothing. What really moved people in these decades was emigration — from the 1880s to the First World War, Orava men left for the United States by the shipload, some for a few seasons of wages and some for good, and the money they sent home was for many families the difference between staying and going hungry.Z Kraľovian na hlavnej košicko-bohumínskej trati postavili do doliny odbočku a v roku 1899 už viedla cez Tvrdošín ďalej k poľskej hranici v Suchej Hore. Železnica do jednej generácie zabila pltníctvo, lebo drevo už rieku nepotrebovalo. Priemysel sa skúšal, ale zostal malý: v roku 1909 tu otvorili gombíkareň, keď zo zamýšľanej súkenky nič nebolo. Ľuďmi v týchto desaťročiach pohla najmä vysťahovalecká vlna — od osemdesiatych rokov 19. storočia do prvej svetovej vojny odchádzali Oravci do Spojených štátov po celých lodiach, niektorí na pár sezón, iní navždy, a peniaze, ktoré posielali domov, boli pre mnohé rodiny rozdielom medzi tým, či zostanú, alebo budú hladovať.
Czechoslovakia was declared in 1918, and Poland immediately claimed the northern end of Orava, whose Goral villages spoke a dialect close to Polish. A plebiscite was promised and then dropped, and on 28 July 1920 the great powers at the Conference of Ambassadors simply drew the line: twelve villages of northern Orava, some 389 square kilometres with around sixteen thousand people, went to Poland and have been Polish ever since. Families, parishes and market days were cut in half by a border that had never existed before. Tvrdošín lost its district in 1922 into the bargain, and spent the interwar years smaller and quieter than it had been.V roku 1918 vzniklo Československo a Poľsko si okamžite nárokovalo severný koniec Oravy, kde goralské dediny hovorili nárečím blízkym poľštine. Sľúbený plebiscit sa napokon nekonal a 28. júla 1920 veľmoci na konferencii veľvyslancov jednoducho nakreslili čiaru: dvanásť severooravských obcí, asi 389 kilometrov štvorcových a okolo šestnásťtisíc ľudí, pripadlo Poľsku a poľské zostali dodnes. Hranica, ktorá dovtedy neexistovala, rozťala rodiny, farnosti aj jarmočné dni. Tvrdošín k tomu v roku 1922 prišiel o okres a medzivojnové roky prežil menší a tichší, než býval.
After the Munich agreement dismembered Czechoslovakia in 1938, Poland took its turn here: on 1 November 1938 Polish troops occupied Suchá Hora and Hladovka, two villages of this district, along with land around Javorina. Ten months later Slovakia, by then a separate state allied to Hitler, joined the German attack on Poland in September 1939 and took them back. The Slovak field army that crossed the border in this corner of the country was named Bernolák, after the priest who first wrote down a literary Slovak — a man born a few kilometres away at Slanica. A country that had itself been carved up in 1938 was, within a year, helping to carve up its neighbour.Keď Mníchovská dohoda v roku 1938 rozobrala Česko-Slovensko, prišlo tu na rad Poľsko: 1. novembra 1938 obsadili poľské vojská Suchú Horu a Hladovku, dve obce tohto okresu, a k tomu územie pri Javorine. O desať mesiacov nato sa Slovensko, už samostatný štát spojený s Hitlerom, pripojilo v septembri 1939 k nemeckému útoku na Poľsko a obe dediny získalo späť. Slovenská poľná armáda, ktorá v tomto kúte krajiny prekročila hranicu, sa volala Bernolák — po kňazovi, ktorý ako prvý zapísal spisovnú slovenčinu a narodil sa pár kilometrov odtiaľto v Slanici. Krajina, ktorú v roku 1938 rozobrali, o rok pomáhala rozoberať svojho suseda.
The Slovak National Uprising broke out on 29 August 1944 and German troops occupied the country; partisan groups wintered in the mountains around Orava, and villages suspected of feeding them were punished for it. The front reached the Orava valley only at the very end of March and the first days of April 1945. Retreating German units burned what they could as they went: Trstená lost seventy-five houses at the end of March, and the fighting at Námestovo on Easter Monday, 2 April 1945, killed sixty-four people and destroyed much of the town. The Soviet army passed on up the valley, and Orava began the war's last spring in ruins.Slovenské národné povstanie vypuklo 29. augusta 1944, nemecké vojská obsadili krajinu a v horách okolo Oravy prezimovali partizánske skupiny; dediny podozrivé z toho, že ich živia, za to platili. Front sa do oravskej doliny dostal až celkom na konci marca a v prvých aprílových dňoch 1945. Ustupujúce nemecké jednotky cestou pálili, čo stihli: Trstená prišla koncom marca o sedemdesiatpäť domov a boje v Námestove na Veľkonočný pondelok 2. apríla 1945 si vyžiadali šesťdesiatštyri mŕtvych a zničili veľkú časť mesta. Sovietska armáda prešla dolinou ďalej a Orava začínala poslednú vojnovú jar v troskách.
A few kilometres upstream the Orava was dammed. Digging had started under the wartime Slovak State in 1941 and the work was finished under the communist one: the first turbine turned on 2 May 1953 and the lake was declared complete in 1954. It ended the last of the rafting for good and drowned five villages, which is Námestovo's story more than this town's. Tvrdošín itself was rebuilt as a district capital in miniature: town status came back in 1965, the village of Medvedzie was absorbed in 1967 and covered with blocks of flats, and Krásna Hôrka followed in 1974. The jobs, though, were downstream at Nižná, where a state works made television sets.Pár kilometrov nad mestom Oravu prehradili. Kopať sa začalo ešte za vojnového slovenského štátu v roku 1941 a dokončilo sa to za komunistického: prvá turbína sa roztočila 2. mája 1953 a jazero vyhlásili za dokončené v roku 1954. S pltníctvom to skoncovalo definitívne a pod vodou zostalo päť dedín — to je však viac príbeh Námestova než tohto mesta. Samotný Tvrdošín prestavali na okresné mesto v malom: v roku 1965 mu vrátili štatút mesta, v roku 1967 pripojil obec Medvedzie a zastaval ju panelákmi, v roku 1974 pribudla Krásna Hôrka. Práca však bola nižšie v doline, v Nižnej, kde štátny podnik vyrábal televízory.
The wooden church had been quietly rotting for most of a century. In the early 1990s it was taken apart and put back together properly — decayed timber replaced, shingles renewed, and the painted seventeenth-century interior with its Renaissance pulpit of 1654 and its Baroque altar restored rather than repainted, which is a harder and slower thing to do. In 1995 the work received the Europa Nostra award, the European prize for conservation. Notice what had changed: in the 1950s a building like this was a nuisance, and by the 1990s it was the reason people came.Drevený kostol takmer celé storočie ticho hnil. Začiatkom deväťdesiatych rokov ho rozobrali a poriadne poskladali späť — zhnité drevo vymenili, šindeľ obnovili a maľovaný interiér zo 17. storočia s renesančnou kazateľnicou z roku 1654 a barokovým oltárom reštaurovali, nie premaľovali, čo je ťažšia a pomalšia práca. V roku 1995 dostala táto obnova cenu Europa Nostra, európske ocenenie za záchranu pamiatok. Všimnite si, čo sa zmenilo: v päťdesiatych rokoch bola takáto stavba na príťaž, v deväťdesiatych bola dôvodom, prečo sem ľudia prichádzali.
In 1996 Slovakia redrew its districts and Tvrdošín became a district seat again, seventy-four years after losing the job. In 2008 the Church of All Saints was inscribed on the UNESCO World Heritage list as one of eight wooden churches of the Slovak part of the Carpathians — a group that deliberately mixes Roman Catholic, Lutheran and Greek Catholic buildings, because what is being protected is the carpentry and the religious argument that produced it. The town also keeps the gallery of Mária Medvecká (1914–1987), the painter born in Medvedzie who spent her life painting Orava. Access to the church interior is limited; ask locally rather than assume.V roku 1996 Slovensko prekreslilo okresy a Tvrdošín sa po sedemdesiatich štyroch rokoch znova stal okresným mestom. V roku 2008 zapísali kostol Všetkých svätých do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako jeden z ôsmich drevených chrámov slovenskej časti Karpát — súbor zámerne mieša rímskokatolícke, evanjelické a gréckokatolícke stavby, lebo chránené je tesárske umenie a náboženský spor, z ktorého vzišlo. Mesto opatruje aj galériu Márie Medveckej (1914 – 1987), maliarky narodenej v Medvedzí, ktorá celý život maľovala Oravu. Do vnútra kostola sa nedostanete vždy — treba sa vopred spýtať priamo v meste.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.