In 1949 a factory was founded here that would define the town for forty years. Calex made refrigerators and freezers, and at its height it employed more than five thousand people — in a town that had never had an industry anywhere near that size. Everything else followed from it: blocks of flats for the workers, a technical school, shops, a bus timetable built around shift changes. This is how communist industrialisation worked all over Slovakia — one big state plant dropped into a market town, and the town reorganised itself around the factory gate. The advantage was that there was work for everybody; the risk was that there was only one employer.V roku 1949 tu vznikol závod, ktorý mesto určoval nasledujúcich štyridsať rokov. Calex vyrábal chladničky a mrazničky a v čase najväčšieho rozmachu v ňom pracovalo vyše päťtisíc ľudí — v meste, ktoré dovtedy nikdy nemalo priemysel ani zďaleka takého rozsahu. Všetko ostatné z toho vyplývalo: sídliská pre robotníkov, priemyslovka, obchody, autobusy jazdiace podľa striedania zmien. Takto vyzerala socialistická industrializácia po celom Slovensku — jeden veľký štátny podnik vsadený do trhového mestečka, ktoré sa potom preorganizovalo okolo vrátnice. Výhodou bolo, že prácu mal každý; rizikom bolo, že zamestnávateľ bol jediný.
