Zlaté Moravce sits where the Žitava river comes out of the Tribeč hills, on the road that has always joined the Nitra plain to the mining towns of the Hron. It is one of the earliest places in Slovakia to be written down, it spent more than 130 years as the seat of a county, and in the twentieth century it was rebuilt around a single factory that made refrigerators.Zlaté Moravce ležia tam, kde Žitava vychádza z Tribeča, na ceste, ktorá odjakživa spájala nitriansku rovinu s banskými mestami na Pohroní. Patria k najstarším písomne doloženým sídlam na Slovensku, vyše stotridsať rokov boli sídlom stolice a v dvadsiatom storočí ich prestavala jediná továreň — tá, čo vyrábala chladničky.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
The Kingdom of HungaryUhorské kráľovstvo
A settlement called Maurod appears in a charter of King Géza I in 1075, and most historians take that to be this place. The certain one is 1113, when the town appears as Morowa in the Zobor charter — a list of the properties of the Benedictine abbey on the Zobor hill above Nitra, and one of the oldest documents naming places in Slovakia at all. Remember what a date like that actually means: 1113 is a fact about a piece of parchment, not the day anybody founded anything. People were living and farming in the Žitava valley long before a monk had a reason to write its name. The Zlaté — golden — came much later, from the gold that was once panned out of the streams running down from these hills.V listine kráľa Gejzu I. z roku 1075 sa spomína sídlo Maurod a väčšina historikov ho stotožňuje práve s týmto miestom. Istá je zmienka z roku 1113, keď sa mesto objavuje ako Morowa v Zoborskej listine — v súpise majetkov benediktínskeho opátstva na Zobore nad Nitrou, ktorý patrí k najstarším dokumentom s názvami sídel na Slovensku vôbec. Treba si však uvedomiť, čo taký údaj naozaj znamená: rok 1113 hovorí o pergamene, nie o dni, keď niekto obec založil. V údolí Žitavy ľudia žili a obrábali pôdu dávno predtým, než mal mních dôvod zapísať jej meno. Prívlastok Zlaté pribudol oveľa neskôr — podľa zlata, ktoré sa kedysi ryžovalo v potokoch stekajúcich z týchto kopcov.
In the spring of 1241 a Mongol army destroyed the Hungarian royal army at Muhi and rode across the kingdom, and open country like this valley had nothing to hide behind. King Béla IV's answer, once the Mongols had withdrawn, was a building programme: stone castles on defensible hills, granted to nobles who would garrison and maintain them. The two ruins above Zlaté Moravce — Gýmeš over Jelenec and Hrušov over Hostie — belong to that generation of castles, put up in the Tribeč in the decades after the invasion. Almost every castle you can see from a Slovak road exists because of one bad summer.Na jar roku 1241 rozdrvilo mongolské vojsko uhorskú kráľovskú armádu pri rieke Slaná a prehnalo sa celou krajinou; v otvorenom kraji, ako je toto údolie, nebolo kam sa ukryť. Odpoveďou kráľa Bela IV. po odchode Mongolov bol stavebný program: kamenné hrady na dobre brániteľných kopcoch, dané šľachticom, ktorí ich mali obsadiť a udržiavať. Obe zrúcaniny nad Zlatými Moravcami — Gýmeš nad Jelencom a Hrušov nad Hostiami — patria k tejto generácii hradov, postavených v Tribeči v desaťročiach po vpáde. Takmer každý hrad, ktorý na Slovensku vidno z cesty, existuje pre jediné zlé leto.
After 1526 the Ottoman frontier crept north, and this valley became one of the routes an army or a raiding party could use to reach the silver and gold towns of the Hron — which is exactly why it was fought over and garrisoned. The river that runs through the town gave its name to one of the most famous treaties in Hungarian history: the Peace of Zsitvatorok of 1606, signed where the Žitava meets the Danube about a hundred kilometres downstream, in which the Habsburg emperor and the Ottoman sultan treated one another as equals for the first time. Through these unsettled years the local nobility built for themselves down in the valley rather than up on a hill: the manor house on the main street began as a Renaissance residence of the Paluška family around 1630. A comfortable house in the town instead of a fortress on a ridge is itself a sign of how the age was changing.Po roku 1526 sa osmanská hranica posúvala na sever a toto údolie sa stalo jednou z ciest, ktorými sa dalo dostať k banským mestám na Pohroní — a práve preto sa oň bojovalo a držali sa v ňom posádky. Rieka, ktorá tečie mestom, dala meno jednej z najznámejších mierových zmlúv uhorských dejín: Žitavskému mieru z roku 1606, podpísanému pri ústí Žitavy do Dunaja asi sto kilometrov po prúde, v ktorom sa habsburský cisár a osmanský sultán prvý raz uznali za rovnocenných. V týchto nepokojných rokoch si tunajšia šľachta stavala nie na kopci, ale dolu v údolí: kaštieľ na hlavnej ulici vznikol okolo roku 1630 ako renesančné sídlo Paluškovcov. Pohodlný dom v meste namiesto pevnosti na hrebeni je sám osebe znakom toho, ako sa doba menila.
The manor house changed hands and changed shape. After 1779 it was rebuilt in Baroque taste for the family of Christoph Migazzi, the cardinal-archbishop of Vienna, whose relatives held the estate; the romantic, almost fairy-tale face it wears today came from a later remodelling in the nineteenth century. The bigger change came in 1789, when Zlaté Moravce — Aranyosmarót in Hungarian — became the seat of Tekov county, the regional government for a large slice of country between the Nitra and the Hron. A county, or župa, was the level between the village and the kingdom: it collected taxes, held courts and called up soldiers. That is a great deal of importance for a small town, and it is why the place has public buildings out of all proportion to its size.Kaštieľ menil majiteľov aj podobu. Po roku 1779 ho v barokovom duchu prestavali pre rodinu Krištofa Migazziho, viedenského arcibiskupa a kardinála, ktorej patrilo panstvo; romantický, takmer rozprávkový výzor, aký má dnes, dostal až pri neskoršej prestavbe v 19. storočí. Väčšia zmena prišla v roku 1789, keď sa Zlaté Moravce — po maďarsky Aranyosmarót — stali sídlom Tekovskej stolice, teda správy veľkého kraja medzi Nitrou a Hronom. Stolica čiže župa bola stupňom medzi dedinou a kráľovstvom: vyberala dane, súdila a odvádzala vojakov. Na malé mesto je to poriadny kus dôležitosti a je to dôvod, prečo tu stoja verejné budovy neúmerné jeho veľkosti.
The revolution of 1848 abolished serfdom, which for most people in this district was the biggest single change in a thousand years: a peasant family stopped owing labour to a lord and could own the land it worked. It also swept away the old self-government of the noble county that had run Tekov from this town since 1789. The revolution was also a war, and Tekov county went with the Hungarian insurgents against the emperor. For Slovaks it was a confusing year — the same revolution that freed the villages was fought under a Hungarian national banner that had no place for a Slovak one, which is exactly why a separate Slovak movement grew out of it.Revolúcia roku 1848 zrušila poddanstvo, a to bola pre väčšinu ľudí v tomto okrese najväčšia zmena za tisíc rokov: sedliacka rodina prestala byť povinná robotou pánovi a mohla vlastniť pôdu, ktorú obrábala. Zmietla aj starú stavovskú samosprávu stolice, ktorá Tekov riadila z tohto mesta od roku 1789. Revolúcia bola zároveň vojnou a Tekovská stolica sa postavila na stranu uhorských povstalcov proti cisárovi. Pre Slovákov to bol rozporuplný rok — tá istá revolúcia, ktorá oslobodila dediny, sa viedla pod maďarskou národnou zástavou, v ktorej pre slovenskú nebolo miesto, a práve preto z nej vyrástlo samostatné slovenské hnutie.
As the county seat, Zlaté Moravce got the whole apparatus of a state: county offices, a court, schools, and the lawyers, clerks and teachers who come with them. It also got the sharp end of Hungarian nation-building — after 1867 the state pushed Hungarian as the language of schools and public offices across the kingdom, and a county town felt that long before a village did. Everything else came from what it had always come from: fields on the lowland side, forest and vineyards on the hill side.Ako sídlo stolice získali Zlaté Moravce celý štátny aparát: stoličné úrady, súd, školy a s nimi advokátov, úradníkov a učiteľov. Získali však aj ostrú stránku uhorského národného štátu — po roku 1867 presadzoval štát maďarčinu ako jazyk škôl a úradov v celom kráľovstve a stoličné mesto to pocítilo oveľa skôr než dedina. Inak sa žilo z toho, z čoho sa tu žilo vždy: z polí na nížinnej strane a z lesa a viníc na strane kopcov.
Czechoslovakia reorganised the country's administration, and in 1921 Tekov county was wound up; after more than 130 years Zlaté Moravce was no longer a county seat but a district town, which is what it still is. Something else arrived to take its place in the news. The manor house at Topoľčianky, five kilometres up the valley, became state property and the summer residence of Czechoslovakia's first president, Tomáš Garrigue Masaryk, who spent long stretches of the 1920s and 1930s there. The national stud farm at Topoľčianky was founded in 1921 and is still a working breeding operation rather than a show. For a small district town, having the president up the road every summer was worth more reputation than it could ever have built for itself.Československo prebudovalo správu krajiny a v roku 1921 Tekovská župa zanikla; po vyše stotridsiatich rokoch už Zlaté Moravce neboli sídlom stolice, ale okresným mestom — a tým sú dodnes. Do novín sa však dostali z iného dôvodu. Kaštieľ v Topoľčiankach, päť kilometrov proti prúdu, sa stal štátnym majetkom a letným sídlom prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka, ktorý tam v dvadsiatych a tridsiatych rokoch trávil dlhé obdobia. V Topoľčiankach v roku 1921 založili aj Národný žrebčín, ktorý dodnes nie je atrakciou, ale skutočným chovom. Pre malé okresné mesto znamenal prezident na letnom byte pár kilometrov odtiaľto povesť, akú by si samo nikdy nevybudovalo.
Unlike the towns on the lowland to the south — Levice and Nové Zámky both went to Hungary in November 1938 — Zlaté Moravce stayed inside the Slovak State, a short drive from the new border. When the Slovak National Uprising broke out in August 1944 the wooded Tribeč above the town became partisan country, and German units answered here the way they answered everywhere: the village of Skýcov, up in those hills, was burned in 1945 and is on the official list of Slovakia's burned villages. The Red Army came through at the end of March 1945.Na rozdiel od miest na nížine na juh odtiaľto — Levice aj Nové Zámky pripadli v novembri 1938 Maďarsku — zostali Zlaté Moravce v Slovenskom štáte, kúsok od novej hranice. Keď v auguste 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie, zalesnený Tribeč nad mestom sa stal partizánskym krajom a nemecké jednotky tu odpovedali tak ako všade: obec Skýcov v tých kopcoch v roku 1945 vypálili a dodnes je na oficiálnom zozname vypálených obcí Slovenska. Červená armáda prišla na konci marca 1945.
In 1949 a factory was founded here that would define the town for forty years. Calex made refrigerators and freezers, and at its height it employed more than five thousand people — in a town that had never had an industry anywhere near that size. Everything else followed from it: blocks of flats for the workers, a technical school, shops, a bus timetable built around shift changes. This is how communist industrialisation worked all over Slovakia — one big state plant dropped into a market town, and the town reorganised itself around the factory gate. The advantage was that there was work for everybody; the risk was that there was only one employer.V roku 1949 tu vznikol závod, ktorý mesto určoval nasledujúcich štyridsať rokov. Calex vyrábal chladničky a mrazničky a v čase najväčšieho rozmachu v ňom pracovalo vyše päťtisíc ľudí — v meste, ktoré dovtedy nikdy nemalo priemysel ani zďaleka takého rozsahu. Všetko ostatné z toho vyplývalo: sídliská pre robotníkov, priemyslovka, obchody, autobusy jazdiace podľa striedania zmien. Takto vyzerala socialistická industrializácia po celom Slovensku — jeden veľký štátny podnik vsadený do trhového mestečka, ktoré sa potom preorganizovalo okolo vrátnice. Výhodou bolo, že prácu mal každý; rizikom bolo, že zamestnávateľ bol jediný.
The Velvet Revolution of November 1989 ended communist rule, and the economy that came after it was merciless to a plant like Calex. Its market disappeared along with the planned trade of the Soviet bloc, privatisation went badly, and the factory shrank and broke apart. A town built around one gate had to find several. That is the story of dozens of Slovak towns in the 1990s, and it is why young people leaving for work elsewhere, and long daily commutes, became normal here.Nežná revolúcia v novembri 1989 ukončila vládu komunistov a hospodárstvo, ktoré prišlo po nej, bolo k takému podniku, akým bol Calex, nemilosrdné. S plánovaným obchodom sovietskeho bloku zmizol jeho odbyt, privatizácia dopadla zle a závod sa zmenšoval a rozpadal. Mesto postavené okolo jednej vrátnice si muselo nájsť viacero. Presne toto zažili v deväťdesiatych rokoch desiatky slovenských miest a práve preto sa tu odchod mladých za prácou a dlhé dochádzanie stali bežnou vecou.
In independent Slovakia the town found its footing again through engineering and car-parts work, much of it feeding the big plants at Nitra half an hour away — the Jaguar Land Rover factory that opened there in 2018 pulled suppliers into the whole district. The other thing the town lives on is being the door to somewhere: the Tribeč trails, the two castle ruins, and above all Topoľčianky with its manor house, its park, its wisent enclosure and its stud farm. The Migazzi manor house on the main street holds the town museum. It is a quiet place with a very long written history and one very loud twentieth century.V samostatnom Slovensku sa mesto postavilo na nohy vďaka strojárstvu a výrobe automobilových dielov — veľa z nej smeruje do veľkých závodov v Nitre pol hodiny odtiaľto; fabrika Jaguar Land Rover, ktorá tam vznikla v roku 2018, pritiahla dodávateľov do celého okresu. Druhá vec, z ktorej mesto žije, je poloha brány: chodníky do Tribeča, dve hradné zrúcaniny a predovšetkým Topoľčianky s kaštieľom, parkom, zubrou zvernicou a žrebčínom. V Migazziho kaštieli na hlavnej ulici sídli mestské múzeum. Je to pokojné mesto s veľmi dlhými písanými dejinami a jedným veľmi hlučným dvadsiatym storočím.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.