1945 · 1978 · 1985 The house that was never emptiedDom, ktorý nikto nevypratal

Nineteen forty-five ended the aristocratic estate in Czechoslovakia. All over the country manor houses were taken over, their owners gone and their contents carted off, sold cheaply, stored badly or simply lost; whole interiors disappeared within a few years. Betliar is the great exception, and the reason is administrative rather than romantic: the house was taken under monument protection and its contents were treated as belonging to the building rather than as movable property to be redistributed, so it became a museum with its own furniture still standing in it. In 1978 the park was entered on the international list of significant historic gardens, and in 1985 the whole complex was declared a national cultural monument.Rok 1945 ukončil v Česko-Slovensku šľachtické veľkostatky. Po celej krajine kaštiele preberali, majitelia zmizli a zariadenie odviezli, lacno rozpredali, zle uskladnili alebo jednoducho stratili; celé interiéry sa za pár rokov rozplynuli. Betliar je veľkou výnimkou a dôvod je skôr úradný než romantický: dom vzali pod pamiatkovú ochranu a jeho zariadenie posudzovali ako súčasť budovy, nie ako hnuteľný majetok na prerozdelenie — a tak sa z neho stalo múzeum s vlastným nábytkom na mieste. V roku 1978 park zapísali do medzinárodného zoznamu významných historických záhrad a v roku 1985 vyhlásili celý areál za národnú kultúrnu pamiatku.