Slovenský Grob is a young village by Slovak standards. It was founded in the sixteenth century, while the Ottoman wars were shuffling whole populations around the edge of the kingdom, and its name still says so — Slovak Grob, to distinguish it from the Croat one next door. Everything else about it follows from one fact of geography: deep soil, and twenty kilometres from a hungry city.Slovenský Grob je na slovenské pomery mladá obec. Vznikla v 16. storočí, keď osmanské vojny presúvali celé skupiny obyvateľstva po okraji kráľovstva, a hovorí o tom aj jej meno – slovenský Grob, na rozlíšenie od chorvátskeho hneď vedľa. Všetko ostatné vyplýva z jednej geografickej okolnosti: hlboká pôda a dvadsať kilometrov od hladného mesta.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
The Kingdom of HungaryUhorské kráľovstvo
A charter of 1214 names a settlement in this corner of the plain, and the neighbouring village of Chorvátsky Grob counts it as its own first written mention. Some accounts give the same year to Slovenský Grob. The standard gazetteer of Slovak municipalities does not: it says Slovenský Grob was founded in the first half of the sixteenth century and appears in writing for the first time in 1550. Both cannot be true of the same village, and that is worth stopping on, because it shows how history is actually done — a medieval charter names a place, and working out which of today's two villages it means is a separate job involving boundaries, land records and later copies of the document. These pages follow the gazetteer and treat the sixteenth century as the beginning.Listina z roku 1214 pomenúva osadu v tomto kúte roviny a susedný Chorvátsky Grob ju pokladá za svoju prvú písomnú zmienku. Niektoré zdroje uvádzajú ten istý rok aj pri Slovenskom Grobe. Vlastivedný súpis obcí Slovenska nie: hovorí, že Slovenský Grob vznikol v prvej polovici 16. storočia a v písomnostiach sa prvý raz objavuje v roku 1550. Obidve tvrdenia naraz platiť nemôžu a oplatí sa pri tom zastaviť, lebo je na tom vidieť, ako sa dejiny naozaj robia – stredoveká listina pomenuje miesto a zistiť, ktorú z dvoch dnešných dedín tým myslí, je samostatná práca s chotármi, pozemkovými zápismi a neskoršími odpismi listiny. Tieto stránky sa držia súpisu a za začiatok obce pokladajú 16. storočie.
The village was founded in the first half of the sixteenth century — the decades after the Ottomans destroyed the Hungarian army at Mohács in 1526 and took Buda in 1541, when refugees were moving north and west and landlords were putting people onto emptied ground. It appears in writing in 1550 as Gruob, in 1552 as Nowa az Grwab, the new Grob, and in 1568 as Tott Ayzgrwab, in which Tót is the old Hungarian word for a Slovak. Next door, Croats fleeing the same advance were settled in the 1550s, and their village became the Croat Grob — Chorvátsky Grob. So the two names on today's road signs are a sixteenth-century population register left standing in the landscape, and this is the Slovak half of it. The word Grob itself is usually read from a German word for a pit or hollow, though the recorded spellings are argued over.Obec vznikla v prvej polovici 16. storočia – v desaťročiach po tom, čo Osmani pri Moháči (1526) zničili uhorské vojsko a v roku 1541 obsadili Budín, keď sa utečenci sťahovali na sever a na západ a zemepáni usádzali ľudí na vyprázdnenú pôdu. V písomnostiach sa objavuje v roku 1550 ako Gruob, v roku 1552 ako Nowa az Grwab, čiže nový Grob, a v roku 1568 ako Tott Ayzgrwab, kde tót je staré maďarské pomenovanie Slováka. Vedľa, v päťdesiatych rokoch 16. storočia, usadili Chorvátov utekajúcich pred tým istým postupom a z ich dediny sa stal chorvátsky Grob – Chorvátsky Grob. Dve mená na dnešných dopravných značkách sú teda súpisom obyvateľstva zo 16. storočia, ktorý zostal stáť v krajine, a toto je jeho slovenská polovica. Samotné slovo Grob sa zvyčajne odvodzuje z nemeckého pomenovania jamy či preliačiny, hoci o zapísaných podobách sa vedú spory.
A survey of 1617 counted 26 full peasant holdings in the village and 52 families of craftsmen — more artisans than farmers, which is unusual for a village this size and tells you it was already living off trade with somewhere bigger. The church of St John the Baptist was built in 1635. The village belonged to the Pezinok estate, which the Pálffy family held, and around the turn of the eighteenth century it passed to the Jesuit college at Trnava; sources disagree about whether it was leased or sold outright. These were violent decades on this stretch of road: in December 1704, during Rákóczi's uprising against the Habsburgs, an imperial army beat the kuruc forces at Trnava, less than thirty kilometres up the plain.Súpis z roku 1617 napočítal v dedine 26 celých sedliackych usadlostí a 52 remeselníckych rodín – remeselníkov teda viac než roľníkov, čo je na obec tejto veľkosti nezvyčajné a prezrádza, že už vtedy žila z obchodu s niekým väčším. V roku 1635 postavili Kostol svätého Jána Krstiteľa. Dedina patrila k pezinskému panstvu, ktoré držali Pálfiovci, a na prelome 17. a 18. storočia prešla na jezuitské kolégium v Trnave; pramene sa rozchádzajú v tom, či išlo o prenájom alebo o predaj. Boli to na tomto úseku cesty búrlivé desaťročia: v decembri 1704, počas Rákociho povstania proti Habsburgovcom, porazilo cisárske vojsko kurucov pri Trnave, necelých tridsať kilometrov ďalej po rovine.
A tax list of 1720 records 47 taxpayers in the village, with vineyards and a tavern: a settlement of smallholders on good loess, with the vine belt beginning just above the houses. Two chapels went up in this century, Our Lady of Sorrows in 1759 and St Anne in 1790. Then in 1773 Pope Clement XIV suppressed the Jesuit order across Europe, and the property of its college at Trnava — this village among it — passed out of Jesuit hands to the state. It is a small, clear example of something students often miss: a decision taken in Rome could change who a Slovak village paid its dues to, without anyone here being asked.Daňový súpis z roku 1720 uvádza v obci 47 daňovníkov, vinice a krčmu: osadu drobných gazdov na dobrej spraši, s vinohradníckym pásom hneď nad domami. V tomto storočí pribudli dve kaplnky – Sedembolestnej Panny Márie v roku 1759 a svätej Anny v roku 1790. Potom, v roku 1773, zrušil pápež Klement XIV. jezuitskú rehoľu v celej Európe a majetok jej trnavského kolégia, aj s touto dedinou, prešiel z jezuitských rúk na štát. Je to malý a názorný príklad toho, čo si žiaci často neuvedomia: rozhodnutie prijaté v Ríme dokázalo zmeniť, komu slovenská dedina odvádza dávky, a nikoho tu sa naň nepýtali.
In 1828 Slovenský Grob had 103 houses and 735 inhabitants. Twenty years later the Hungarian diet abolished serfdom, and land these families had worked for a landlord became theirs to farm and to sell from. For a village of smallholders sitting on deep soil a cart-ride from a growing city, that changed what was worth raising: no longer what the estate wanted, but what Pressburg would buy. The goose economy this village is famous for grows straight out of that shift — 1848 is not background to the roast goose, it is the reason for it.V roku 1828 mal Slovenský Grob 103 domov a 735 obyvateľov. O dvadsať rokov neskôr zrušil uhorský snem poddanstvo a pôda, ktorú tieto rodiny obrábali pre zemepána, sa stala ich vlastnou – aby na nej gazdovali a predávali z nej. Pre dedinu drobných gazdov na hlbokej pôde, na dosah vozom od rastúceho mesta, sa tým zmenilo, čo sa oplatí chovať a pestovať: už nie to, čo chcelo panstvo, ale to, čo kúpi Prešporok. Husacie hospodárstvo, ktorým je obec známa, vyrástlo priamo z tohto obratu – rok 1848 nie je pozadím pečenej husi, je jej dôvodom.
Under Austria-Hungary, Pressburg grew fast and the loess villages north-east of it fed it. Households in Slovenský Grob fattened geese for the city markets, and one bird paid three times over: the meat, the fat, and the down and feathers, which had a trade of their own. What was sold went to town; what was left over was cooked at home. Then, around the turn of the twentieth century, the traffic reversed. Instead of carting the goose into the city, the village began cooking it for people who came out from the city — a set meal, served in the family's own house, in the weeks when the geese were ready and the year's wine was still young.V Rakúsko-Uhorsku Prešporok rýchlo rástol a sprašové dediny na severovýchod od neho ho živili. Grobské domácnosti vykrmovali husi pre mestské trhy a jedna hus sa vyplatila trikrát: mäso, masť a perie s páperím, ktoré malo vlastný obchod. Čo sa predalo, išlo do mesta; čo zvýšilo, sa uvarilo doma. Potom, okolo prelomu 19. a 20. storočia, sa tok obrátil. Namiesto toho, aby sa hus vozila do mesta, začala ju dedina variť pre ľudí, ktorí z mesta prichádzali – pevné menu, podávané v gazdovom vlastnom dome, v tých týždňoch, keď boli husi hotové a víno toho roka ešte mladé.
In 1918 the village became part of Czechoslovakia, and in 1920 its name was fixed in the Slovak form Slovenský Grob. Bratislava, now the seat of Slovakia's administration, grew quickly and filled with people who had money for an outing and no land of their own — which is exactly the customer the goose season needs. This is the period in which the arrangement took the shape it still has: a fixed menu, a private courtyard, autumn. Precisely when the first house began serving strangers for money is not something the sources reachable here pin down, and the village's reputation is older than any date anyone can produce for it.V roku 1918 sa obec stala súčasťou Československa a v roku 1920 jej meno ustálili v slovenskej podobe Slovenský Grob. Bratislava, teraz sídlo slovenskej správy, rýchlo rástla a napĺňala sa ľuďmi, ktorí mali na výlet peniaze a nemali vlastnú pôdu – a presne takého zákazníka husacia sezóna potrebuje. V tomto období dostalo celé usporiadanie podobu, akú má dodnes: pevné menu, súkromný dvor, jeseň. Kedy presne začal prvý dom variť cudzím za peniaze, dostupné pramene neuvádzajú – povesť obce je staršia než ktorýkoľvek dátum, ktorý k nej vie niekto doložiť.
From 14 March 1939 the village lay twenty kilometres from the capital of a separate Slovak state allied to Nazi Germany. The Slovak National Uprising of 29 August 1944 was centred on Banská Bystrica, two hundred kilometres east, and never reached this corner, which German forces occupied and held. The war ended here in the first days of April 1945: the Soviet offensive that opened on 25 March took Bratislava on the evening of 4 April and pushed on across the plain towards Trnava and Brno.Od 14. marca 1939 ležala obec dvadsať kilometrov od hlavného mesta samostatného slovenského štátu spojeného s nacistickým Nemeckom. Slovenské národné povstanie z 29. augusta 1944 malo centrum v Banskej Bystrici, dvesto kilometrov na východ, a do tohto kúta krajiny nikdy nedošlo; nemecké jednotky ho obsadili a držali. Vojna sa tu skončila v prvých aprílových dňoch roku 1945: sovietska ofenzíva, ktorá sa začala 25. marca, obsadila večer 4. apríla Bratislavu a postupovala ďalej po rovine na Trnavu a Brno.
A JRD — a unified agricultural co-operative — was set up in the village in 1950, and the fields that had been family property since 1848 went into it. Many people here stopped farming altogether and took jobs in Bratislava's factories, travelling in and out each day, so that Slovenský Grob became half farming village and half industrial suburb, which is roughly what it still is. The geese did not disappear, because a garden plot, a few birds and a kitchen were exactly the scale the state left alone. How the goose houses were actually organised under state socialism is not something the sources reachable here set out — that is a question for a Grob family rather than a website.V roku 1950 v obci založili JRD – jednotné roľnícke družstvo – a polia, ktoré boli od roku 1848 rodinným majetkom, doň prešli. Mnohí Grobania prestali gazdovať úplne a nastúpili do bratislavských fabrík, denne tam a späť, takže zo Slovenského Grobu bola napoly poľnohospodárska dedina a napoly priemyselné predmestie – čím v podstate zostal dodnes. Husi nezmizli, lebo záhumienok, pár kusov hydiny a kuchyňa boli presne tá miera, ktorú štát nechával na pokoji. Ako husacie domy za socializmu naozaj fungovali, dostupné pramene neuvádzajú – na to sa treba spýtať niektorej grobskej rodiny, nie webu.
Since the 1990s the courtyard kitchens have become registered family businesses, and the season — roughly September to November — books out months ahead. For the rest of the year Slovenský Grob is a commuter settlement of the Slovak capital, with new housing spreading around the edges of the old street. Both halves of that are true at once, which is why a visitor who arrives in April expecting a goose village finds a suburb instead. The place is best understood as an economy rather than as a sight: it sells one dish, cooked at home, in one season, because of where the soil, the city and the year 1848 happened to put it.Od deväťdesiatych rokov sú z dvorových kuchýň zaregistrované rodinné podniky a sezóna – zhruba od septembra do novembra – býva obsadená mesiace dopredu. Po zvyšok roka je Slovenský Grob satelitom hlavného mesta, s novou výstavbou rozliezajúcou sa okolo starej ulice. Obidve tie polovice platia naraz, a preto ten, kto sem príde v apríli a čaká husaciu dedinu, nájde predmestie. Obec sa oplatí chápať skôr ako hospodárstvo než ako pamiatku: predáva jedno jedlo, uvarené doma, v jednej sezóne – lebo tak ju postavila pôda, mesto a rok 1848.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.