Šivetice is a village of a few hundred people with a building in it that nobody can properly explain: the largest Romanesque rotunda — a round church — in Slovakia, and reckoned the largest in central Europe. It is about eleven metres across inside, which sounds modest until you learn that almost every other round church of its age is roughly half that. Why a small Gemer village received a building on this scale has been argued over for more than a century, and no document survives that would settle it.Šivetice sú obcou o pár stovkách obyvateľov a stojí v nej stavba, ktorú nikto poriadne nevie vysvetliť: najväčšia románska rotunda — okrúhly kostol — na Slovensku a pokladaná za najväčšiu v strednej Európe. Vnútri má priemer okolo jedenástich metrov, čo znie skromne, kým sa nedozviete, že takmer každý iný okrúhly kostol tých čias má zhruba polovicu. Prečo malá gemerská dedina dostala stavbu takého rozmeru, sa rieši už vyše storočia a nezachovala sa listina, ktorá by to uzavrela.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
The Mongol invasionVpád Mongolov
Round churches — rotundas — were built all over the medieval Kingdom of Hungary between roughly the eleventh and the thirteenth centuries, usually as a landowner's private chapel or a cemetery chapel, and almost always tiny. The one at Šivetice is dated to the second quarter of the thirteenth century, which is to say somewhere between about 1225 and 1250: it went up either just before the Mongol invasion of 1241 or during the rebuilding that followed it, and specialists differ over which. What nobody disputes is the scale — at roughly eleven metres of internal diameter it dwarfs every comparable rotunda in the region. A religious community, a landowner of unusual standing and a pilgrimage function have all been proposed to account for it, and none of them can be proved.Okrúhle kostoly — rotundy — stavali po celom stredovekom Uhorsku zhruba od jedenásteho do trinásteho storočia, väčšinou ako súkromnú kaplnku zemepána alebo ako cintorínsku kaplnku, a takmer vždy boli drobné. Šivetickú rotundu kladú do druhej štvrtiny trinásteho storočia, teda niekam medzi roky 1225 a 1250: vznikla buď tesne pred mongolským vpádom roku 1241, alebo počas obnovy, ktorá po ňom nasledovala, a odborníci sa v tom nezhodujú. O čom nikto nepochybuje, je rozmer — s vnútorným priemerom okolo jedenástich metrov prevyšuje každú porovnateľnú rotundu v kraji. Na vysvetlenie sa navrhovala rehoľná komunita, zemepán mimoriadneho postavenia aj pútnická funkcia, a nič z toho sa nedá dokázať.
The village first appears in writing in 1262, spelt Sueta — a fact about a document rather than about when people arrived, since the church was standing well before that. It belonged to the estate of Jelšava, the nearest town. In the fourteenth century the inside of the rotunda was painted: the legend of St Margaret of Antioch, to whom the church is dedicated, running right round the curving wall, with standing saints and larger scenes among it, and a tall pointed arch was cut through to the sanctuary in the Gothic manner. This was the great age of wall painting in Gemer — the same generation painted the churches at Štítnik and Ochtiná a short way to the south-east — and this small region holds one of the densest concentrations of medieval wall painting in Slovakia.V písomnostiach sa obec prvý raz objavuje v roku 1262 v tvare Sueta — je to fakt o listine, nie o tom, kedy sem prišli ľudia, veď kostol vtedy už dávno stál. Patrila k panstvu Jelšava, najbližšieho mesta. V štrnástom storočí vymaľovali vnútro rotundy: legendu svätej Margity Antiochijskej, ktorej je kostol zasvätený, ako beží dokola po oblej stene, medzi ňou stojace postavy svätcov a väčšie výjavy, a do svätyne prerazili vysoký lomený oblúk podľa gotického vkusu. Bol to veľký vek nástennej maľby v Gemeri — tá istá generácia maľovala kostoly v Štítniku a v Ochtinej kúsok na juhovýchod — a tento malý kraj má jednu z najhustejších koncentrácií stredovekej nástennej maľby na Slovensku.
In the fifteenth century the village passed from the Jelšava estate to the domain of Muráň, the castle high in the mountains to the north, and for the next three hundred years its fate was decided by whoever held that rock. Clerks wrote the name down as they heard it — Swethe in 1435, Zwyhete in 1453, Sywethe in 1455 — which is normal in a period with no fixed spelling and is one of the ways historians follow a village through the records. These were violent decades in Gemer: magnates kept private armies, Bohemian mercenary captains ran much of upper Hungary in the name of a boy king, and a village simply belonged to whoever could take the castle above it.V pätnástom storočí prešla obec z jelšavského panstva pod hradné panstvo Muráň — hradu vysoko v horách na severe — a na ďalších tristo rokov o jej osude rozhodoval ten, kto držal tú skalu. Pisári meno zapisovali tak, ako ho počuli: Swethe v roku 1435, Zwyhete v roku 1453, Sywethe v roku 1455. V čase bez ustáleného pravopisu je to bežné a je to jeden zo spôsobov, ako historici sledujú dedinu v prameňoch. Boli to v Gemeri násilné desaťročia: magnáti si držali súkromné vojská, českí žoldnierski kapitáni ovládali v mene maloletého kráľa veľkú časť horného Uhorska — a dedina jednoducho patrila tomu, kto dobyl hrad nad ňou.
After the Ottoman victory at Mohács in 1526 the Kingdom of Hungary broke apart, and the Turkish frontier came close to Gemer; once the fortress of Fiľakovo fell in 1554, villages in this region could find themselves taxed by an Ottoman official and by their Christian landlord at the same time, and refusing either was dangerous. In the same century the Reformation swept through Gemer and the rotunda, like almost every church in the region, passed to the Lutherans; it is documented in their hands in the seventeenth century. Muráň, the castle this village belonged to, was notorious in these decades: in the 1540s it was held by the robber baron Matej Bašo, who raided the surrounding country from it until a royal army stormed the castle and executed him in 1549.Po osmanskom víťazstve pri Moháči roku 1526 sa Uhorské kráľovstvo rozpadlo a turecká hranica sa priblížila ku Gemeru; keď v roku 1554 padla pevnosť Fiľakovo, dediny tohto kraja mohli platiť naraz tureckému úradníkovi aj vlastnému kresťanskému zemepánovi — a odmietnuť ktoréhokoľvek z nich bolo nebezpečné. V tom istom storočí prešla Gemerom reformácia a rotunda, ako takmer každý kostol v kraji, pripadla evanjelikom; v ich rukách je doložená v sedemnástom storočí. Muráň, hrad, ku ktorému obec patrila, bol v týchto desaťročiach povestný: v štyridsiatych rokoch 16. storočia na ňom sedel lúpežný rytier Matej Bašo, ktorý odtiaľ plienil okolie, kým hrad nedobylo kráľovské vojsko a Baša v roku 1549 nepopravilo.
In 1670 imperial troops occupied Muráň after the Wesselényi conspiracy, a plot of Hungarian magnates against the Habsburgs led in part by Ferenc Wesselényi, who had been the castle's own captain. With the castle went the domain, and with the domain came the Counter-Reformation: the rotunda was taken back for the Catholic church. The seventeenth century was hard on this corner of Gemer in every other way as well — fighting and raiding emptied villages badly enough that settlers had to be brought in afterwards. At some point in these centuries the medieval paintings were covered over with lime; nobody wrote down when or why, and it may have been religious politics or simply a wish for a clean white wall.V roku 1670 obsadilo Muráň cisárske vojsko po Vešeléniho sprisahaní — sprisahaní uhorských magnátov proti Habsburgovcom, na čele ktorého stál okrem iných František Vešeléni, niekdajší kapitán tohto hradu. S hradom prešlo panstvo a s panstvom prišla protireformácia: rotundu vzali späť katolíckej cirkvi. Sedemnáste storočie bolo k tomuto kútu Gemera tvrdé aj vo všetkom ostatnom — boje a plienenie vyľudnili dediny natoľko, že sem potom bolo treba priviesť nových osadníkov. Niekedy v týchto storočiach zakryli stredoveké maľby vápnom; nikto nezapísal kedy ani prečo, a mohla za tým byť náboženská politika práve tak ako obyčajná túžba po čistej bielej stene.
In 1710 plague is recorded as killing 320 people in Šivetice — in a village that never counted much over five hundred, that is a catastrophe, and epidemics of this kind emptied Gemer more thoroughly than any army did. Around 1750 the rotunda was enlarged and partly remodelled in the baroque taste of the day, which is why from outside it now looks like an ordinary rendered village church until you notice that it is round. Then in 1781 Emperor Joseph II's Patent of Toleration let Protestants build openly again, and the Lutherans of Šivetice, who had lost the rotunda a century earlier, put up their own church in 1785 and added its tower in 1831. Two churches in a village of a few hundred people is less a sign of piety than a scar left by a hundred years of religious politics.V roku 1710 zabil podľa záznamov mor v Šiveticiach 320 ľudí — v obci, ktorá nikdy nemala oveľa viac ako päťsto obyvateľov, je to katastrofa, a epidémie tohto druhu vyľudnili Gemer dôkladnejšie než ktorékoľvek vojsko. Okolo roku 1750 rotundu rozšírili a čiastočne prestavali v barokovom vkuse tej doby, a preto zvonka dnes pôsobí ako bežný omietnutý dedinský kostol, kým si človek nevšimne, že je okrúhly. V roku 1781 potom tolerančný patent cisára Jozefa II. dovolil protestantom znova otvorene stavať a šivetickí evanjelici, ktorí rotundu pred storočím stratili, si v roku 1785 postavili vlastný kostol a v roku 1831 k nemu pristavali vežu. Dva kostoly v obci o pár stovkách ľudí nie sú ani tak znakom zbožnosti, ako jazvou po sto rokoch náboženskej politiky.
The revolution of 1848 abolished serfdom across the Kingdom of Hungary. The farmers of Šivetice stopped owing labour and dues to the lord of Muráň and became owners of the strips they worked — the single biggest change in the everyday life of this village in five hundred years, and one that took decades of surveying and litigation to sort out. In 1862, ten kilometres away in Revúca, the first Slovak-language grammar school in the country opened, paid for by collections from ordinary people who mostly could not send their own children to it. Gemer, a poor and mixed-language region, was for a moment the centre of the Slovak national awakening.Revolúcia roku 1848 zrušila v Uhorsku poddanstvo. Šivetickí gazdovia prestali odvádzať robotu a dávky pánovi Muráňa a stali sa vlastníkmi pôdy, ktorú obrábali — bola to najväčšia zmena v každodennom živote obce za päťsto rokov a vyrovnávalo sa to potom desaťročia po meračoch a súdoch. V roku 1862 otvorili desať kilometrov odtiaľto v Revúcej prvé slovenské gymnázium v krajine; zaplatili ho zbierky obyčajných ľudí, ktorí doň väčšinou nemohli poslať vlastné deti. Gemer, chudobný a jazykovo zmiešaný kraj, bol na chvíľu stredobodom slovenského národného prebudenia.
The Hungarian authorities closed the Revúca grammar school in 1874, and the two other Slovak schools and Matica slovenská followed within a year — Magyarization was official policy and the schoolroom was where it was applied. Industry arrived instead: magnesite, the fireproof mineral that lines steel furnaces, was found in these hills, and the first works opened at Teplá voda near Jelšava in 1894. It was not enough to keep people at home. Šivetice had 588 inhabitants in 77 houses in 1828 and only 375 by 1910, and emigration to America accounts for much of the difference; the 1910 census recorded the village as Slovak-speaking, while Jelšava a few kilometres away was recorded as largely Hungarian-speaking — a mixed map that would matter enormously thirty years later.Uhorské úrady zatvorili revúcke gymnázium v roku 1874 a do roka po ňom aj ďalšie dve slovenské školy a Maticu slovenskú — maďarizácia bola oficiálnou politikou a školská trieda bola miestom, kde sa uplatňovala. Namiesto toho prišiel priemysel: v tunajších kopcoch sa našiel magnezit, žiaruvzdorný nerast, ktorým sa vymuruje vnútro oceliarskych pecí, a prvý závod otvorili v roku 1894 na Teplej vode pri Jelšave. Ľudí doma neudržal. Šivetice mali v roku 1828 588 obyvateľov v 77 domoch a v roku 1910 už len 375; veľkú časť toho rozdielu vysvetľuje vysťahovalectvo do Ameriky. Sčítanie z roku 1910 zapísalo obec ako slovenskú, kým Jelšavu pár kilometrov odtiaľto ako prevažne maďarskú — jazyková mapa, ktorá o tridsať rokov neskôr rozhodovala o osudoch.
In 1918 the Kingdom of Hungary collapsed and Gemer became part of Czechoslovakia, which meant Slovak schools and Slovak offices for the first time. The magnesite works at Jelšava was built in 1921 and began production in 1923 — the first real industrial employer this valley had ever had, and the beginning of a pattern that still holds: the village farms, the money comes from the plant down the road. Šivetice itself stayed small, agricultural and, by the standards of Czechoslovakia, poor.V roku 1918 sa Uhorské kráľovstvo rozpadlo a Gemer sa stal súčasťou Československa, čo znamenalo po prvý raz slovenské školy a slovenské úrady. Magnezitku v Jelšave postavili v roku 1921 a výroba sa v nej rozbehla v roku 1923 — bol to prvý skutočný priemyselný zamestnávateľ, akého táto dolina kedy mala, a začiatok schémy, ktorá platí dodnes: v dedine sa gazduje, peniaze prichádzajú zo závodu o kúsok ďalej. Samotné Šivetice zostali malé, roľnícke a na československé pomery chudobné.
The First Vienna Award of 2 November 1938 handed southern Slovakia to Hungary, and this part of Gemer went with it — Jelšava was annexed and so was Šivetice, although the 1910 census had recorded the village as Slovak-speaking. That single line decided everything that followed. The Slovak National Uprising of 1944 happened on the other side of a state border and never reached here. The war ended here on 21 January 1945, when the advancing Romanian army, fighting alongside the Red Army, took Jelšava, and this corner of Gemer changed hands with it.Viedenská arbitráž z 2. novembra 1938 dala južné Slovensko Maďarsku a táto časť Gemera šla s ním — pripojili Jelšavu a pripojili aj Šivetice, hoci sčítanie z roku 1910 zapísalo obec ako slovenskú. Tá jediná čiara rozhodla o všetkom ďalšom. Slovenské národné povstanie roku 1944 sa odohralo na druhej strane štátnej hranice a sem nikdy nedošlo. Vojna sa tu skončila 21. januára 1945, keď postupujúca rumunská armáda, bojujúca po boku Červenej armády, obsadila Jelšavu a s ňou zmenil pána aj tento kút Gemera.
After 1948 the fields went into a farming cooperative and the magnesite plants at Jelšava and Lubeník became the employers of the whole district, taking workers from villages for twenty kilometres around. Šivetice emptied slowly of young people, as villages across Gemer did. The one thing that went in the other direction was the rotunda: during the twentieth century the lime was taken off its walls and the medieval painting came back into view, and conservators recognised the building for what it is — one of the most important Romanesque churches in the country, in a village most Slovaks have never heard of.Po roku 1948 skončili polia v jednotnom roľníckom družstve a magnezitky v Jelšave a v Lubeníku sa stali zamestnávateľmi celého okresu; brali robotníkov z dedín na dvadsať kilometrov naokolo. Šivetice sa pomaly vyprázdňovali od mladých ľudí, tak ako dediny po celom Gemeri. Jedinou vecou, ktorá išla opačným smerom, bola rotunda: v priebehu dvadsiateho storočia zo stien sňali vápno, stredoveká maľba sa vrátila na svetlo a reštaurátori v stavbe rozpoznali to, čím naozaj je — jeden z najvýznamnejších románskych kostolov v krajine, v dedine, o ktorej väčšina Slovákov nikdy nepočula.
Gemer is among the poorest parts of Slovakia and Šivetice has gone on shrinking — around 346 people live here now, fewer than in 1910 and far fewer than in 1828. The rotunda is a consecrated parish church, not a museum: there is no ticket desk and no staff, it is normally locked, and it is opened on request through the parish or by asking in the village. Conservation on a monument of this importance goes on in phases as funding allows, and access can be closed for a whole season, so confirm before you travel. Most visitors combine it with the painted churches of the Štítnik valley to the east, which belong to the same fourteenth century and the same story.Gemer patrí k najchudobnejším častiam Slovenska a Šivetice sa ďalej zmenšujú — dnes tu žije okolo 346 ľudí, menej než v roku 1910 a oveľa menej než v roku 1828. Rotunda je vysvätený farský kostol, nie múzeum: nemá pokladňu ani personál, býva zamknutá a otvára sa na požiadanie cez farský úrad alebo po opýtaní v obci. Na pamiatke takéhoto významu prebiehajú reštaurátorské práce po etapách, ako sú peniaze, a prístup môže byť zatvorený aj celú sezónu, takže si to overte pred cestou. Väčšina návštevníkov ju spája s maľovanými kostolmi Štítnickej doliny na východe, ktoré patria do toho istého štrnásteho storočia a do toho istého príbehu.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.