Under communism the enamelware and stove factory was nationalised and enlarged until it employed a large part of the town, and blocks of flats went up for the workers it brought in. Fiľakovo in these decades was a factory with a town attached: one big employer, one pay day, one set of prospects for a school-leaver. The arrangement held for as long as the state guaranteed the orders.Za komunizmu smaltovňu a sporákareň znárodnili a rozšírili natoľko, že zamestnávala podstatnú časť mesta, a pre prisťahovaných robotníkov vyrástli panelové domy. Fiľakovo bolo v týchto desaťročiach továrňou, ku ktorej patrí mesto: jeden veľký zamestnávateľ, jedna výplata, jedna predstava o budúcnosti pre toho, kto dochodil školu. Fungovalo to dovtedy, kým objednávky zaručoval štát.