Fiľakovo — Fülek in Hungarian — grew up under a castle rock that spent thirty-nine years as an Ottoman provincial capital, and the town has been living with borders ever since: a frontier between empires in the sixteenth century, a state border since 1918, and a line that moved twice in seven years in the middle of the twentieth.Fiľakovo — po maďarsky Fülek — vyrástlo pod hradnou skalou, ktorá tridsaťdeväť rokov slúžila ako osmanské provinčné sídlo, a s hranicami žije odvtedy stále: v šestnástom storočí to bola hranica medzi ríšami, od roku 1918 hranica medzi štátmi a v polovici dvadsiateho storočia čiara, ktorá sa za sedem rokov posunula dva razy.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
The Mongol invasionVpád Mongolov
The castle is named in a document of 1242; the settlement below it appears four years later, in 1246, as Filek. That order explains the whole place. Nobody chose this spot for its fields — the basalt neck standing alone in the plain was the reason, and the town is what collected at its foot: the people who supplied the garrison, worked the lord's land, and ran for the gate when the alarm went up.Hrad spomína listina z roku 1242, osada pod ním sa objavuje o štyri roky neskôr, roku 1246, pod menom Filek. Toto poradie vysvetľuje celé mesto. Nikto si toto miesto nevybral pre polia — dôvodom bol čadičový sopúch osamotene stojaci v rovine a mesto je to, čo sa nazbieralo pri jeho päte: ľudia, ktorí zásobovali posádku, obrábali panskú pôdu a pri poplachu utekali k bráne.
In 1423 Fiľakovo was granted municipal privileges — the right to hold markets and to run its own affairs, which is what separated a town from a village in the Hungarian kingdom. The century that followed belonged first to Ján Jiskra's Bohemian garrisons and then to King Matthias Corvinus, whose troops took the castle in 1483. Through all of it the market went on. A garrison had to be fed, and feeding it was the town's living.Roku 1423 dostalo Fiľakovo mestské výsady — právo trhu a právo spravovať si svoje veci, čo v Uhorskom kráľovstve odlišovalo mesto od dediny. Nasledujúce storočie patrilo najprv českým posádkam Jána Jiskru a potom kráľovi Matejovi Korvínovi, ktorého vojsko hrad roku 1483 dobylo. Cez to všetko trh fungoval ďalej. Posádku bolo treba živiť — a živiť ju bolo obživou mesta.
When the castle was lost on 16 June 1554 the town went with it, and for thirty-nine years Fiľakovo was an Ottoman district capital. The parish church became a mosque that same year, a beg governed from the rock, and the taxes were assessed for Istanbul. Most people stayed — an empire needs somebody to plough, cart and pay — but they lived in a war zone where riders from both sides took cattle and captives for ransom. Imperial forces retook the castle on 27 November 1593.Keď 16. júna 1554 hrad padol, padlo s ním aj mesto a Fiľakovo bolo tridsaťdeväť rokov osmanským okresným sídlom. Farský kostol premenili ešte v tom roku na mešitu, zo skaly vládol beg a dane sa vymeriavali pre Istanbul. Väčšina ľudí zostala — ríša potrebuje niekoho, kto bude orať, voziť a platiť — no žili vo vojnovom pásme, kde si jazdci z oboch strán odvádzali dobytok aj zajatcov na výkupné. Cisárske vojská hrad získali späť 27. novembra 1593.
With the frontier pushed back to the south, Fiľakovo became the working centre of Nógrád county: the assembly met here, the archive was kept here, and the castle held the strongest garrison for miles around. For most of a century this small town did the business of a whole county, and the market below the rock lived off the officials, soldiers and carters that business brought. It is the high point of Fiľakovo's history, and it ended abruptly.Keď sa hranica posunula späť na juh, stalo sa Fiľakovo skutočným strediskom Novohradskej stolice: zasadala tu kongregácia, uchovával sa tu archív a hrad držal najsilnejšiu posádku naďaleko. Takmer celé storočie vybavovalo toto malé mesto záležitosti celej stolice a trh pod skalou žil z úradníkov, vojakov a furmanov, ktorých to sem prinieslo. Je to vrchol fiľakovských dejín — a skončil sa naraz.
In September 1682 Thököly's kuruc rebels and their Ottoman allies took the castle, and the Ottomans then had both the fortress and the town below it demolished, so that neither could be used against them. Nógrád county's business moved away and did not return. Fiľakovo had to begin again as an ordinary market town, in the shadow of a ruin it had no means to rebuild.V septembri 1682 dobyli hrad kuruci Imricha Tökölyho a ich osmanskí spojenci a Osmani potom dali pevnosť aj mesto pod ňou zbúrať, aby ich nikto nemohol použiť proti nim. Úradovanie Novohradskej stolice sa presťahovalo inam a už sa nevrátilo. Fiľakovo muselo začať odznova ako obyčajné trhové mestečko, v tieni zrúcaniny, ktorú nemalo ako obnoviť.
The Franciscans, who had had a house here since the early sixteenth century, began rebuilding their monastery and church in 1694; the church was finished and given its baroque tower in the 1720s, and it is still the main building of the lower town. In 1722 Count Štefan Koháry II granted the town a new seal and coat of arms — a small administrative act that tells you the place was working again. This is when Fiľakovo stopped being a fortress town and became a market town that happened to have a ruin.Františkáni, ktorí tu mali dom už od začiatku šestnásteho storočia, začali roku 1694 obnovovať kláštor a kostol; kostol dokončili a barokovú vežu dostal v dvadsiatych rokoch osemnásteho storočia — dodnes je hlavnou stavbou dolného mesta. Roku 1722 dal gróf Štefan Koháry II. mestu novú pečať a erb — drobný správny úkon, ktorý hovorí, že mesto opäť funguje. Vtedy prestalo byť Fiľakovo pevnostným mestom a stalo sa trhovým mestečkom, ktoré má náhodou aj zrúcaninu.
Two manor houses went up here in these decades — the Berchtold house in 1830 and the Cebrián house in 1847 — and they tell you who owned the land around Fiľakovo: noble families with estates, and villages of tenants who owed them labour. The revolution of 1848 abolished that obligation across the Hungarian kingdom. Tenants became the owners of the plots they had worked, the landlords were compensated by the state, and one law changed the countryside around this town more than the previous three hundred years had.V týchto desaťročiach tu vyrástli dva kaštiele — Berchtoldovský roku 1830 a Cebriánovský roku 1847 — a samy hovoria, komu patrila pôda okolo Fiľakova: šľachtickým rodom s panstvami a dedinám poddaných, ktorí im boli povinní robotou. Revolúcia roku 1848 túto povinnosť v celom Uhorsku zrušila. Z poddaných sa stali vlastníci pôdy, ktorú dovtedy obrábali, zemepánov odškodnil štát a jediný zákon zmenil vidiek okolo tohto mesta viac než predchádzajúcich tristo rokov.
Under Austria-Hungary Fiľakovo became a junction: the line up from Salgótarján met the route running east and west between Zvolen and Košice, and industry followed the rails. In 1908 an enamelware and stove works was founded — the factory that would employ Fiľakovo for most of the next century. The Art Nouveau town hall of 1911–12 is what a small town builds when it is doing well.V Rakúsko-Uhorsku sa Fiľakovo stalo železničným uzlom: trať zo Salgótarjánu sa tu stretla s traťou, ktorá vedie zo Zvolena na východ do Košíc, a za koľajnicami prišiel priemysel. Roku 1908 vznikol smaltovnícky a sporákový závod — továreň, ktorá bude Fiľakovo živiť väčšinu nasledujúceho storočia. Secesná radnica z rokov 1911 – 1912 je to, čo si malé mesto postaví, keď sa mu darí.
In 1918 the Hungarian kingdom collapsed and Fiľakovo found itself in Czechoslovakia — a town where most people spoke Hungarian, inside a state built on a Czech and Slovak majority. The change was fought over: in the summer of 1919 the Hungarian Red Army pushed north into Novohrad and there was fighting around Lučenec before its units withdrew. The Treaty of Trianon of 4 June 1920 fixed the border a few kilometres to the south. Salgótarján, the industrial town Fiľakovo had always traded with, was suddenly in another country.Roku 1918 sa Uhorské kráľovstvo rozpadlo a Fiľakovo sa ocitlo v Československu — mesto, kde väčšina ľudí hovorila po maďarsky, v štáte postavenom na českej a slovenskej väčšine. O zmenu sa bojovalo: v lete 1919 postúpila maďarská Červená armáda na sever do Novohradu a v okolí Lučenca sa bojovalo, kým sa jej jednotky nestiahli. Trianonská zmluva zo 4. júna 1920 ustálila hranicu pár kilometrov na juh. Salgótarján, priemyselné mesto, s ktorým Fiľakovo odjakživa obchodovalo, bol zrazu v inej krajine.
The First Vienna Award of 2 November 1938 gave southern Slovakia to Hungary, and Fiľakovo was Hungarian until 1945. That is why the war here does not look like the war in the rest of Slovakia: there was no Slovak State on this side of the line, and the Slovak National Uprising of 1944, fought in the mountains to the north, never reached the town.Prvá viedenská arbitráž z 2. novembra 1938 pripojila južné Slovensko k Maďarsku a Fiľakovo bolo maďarské až do roku 1945. Preto tu vojna nevyzerá ako vo zvyšku Slovenska: na tejto strane čiary Slovenský štát nebol a Slovenské národné povstanie roku 1944, ktoré sa bilo v horách na severe, sem nedosiahlo.
Under communism the enamelware and stove factory was nationalised and enlarged until it employed a large part of the town, and blocks of flats went up for the workers it brought in. Fiľakovo in these decades was a factory with a town attached: one big employer, one pay day, one set of prospects for a school-leaver. The arrangement held for as long as the state guaranteed the orders.Za komunizmu smaltovňu a sporákareň znárodnili a rozšírili natoľko, že zamestnávala podstatnú časť mesta, a pre prisťahovaných robotníkov vyrástli panelové domy. Fiľakovo bolo v týchto desaťročiach továrňou, ku ktorej patrí mesto: jeden veľký zamestnávateľ, jedna výplata, jedna predstava o budúcnosti pre toho, kto dochodil školu. Fungovalo to dovtedy, kým objednávky zaručoval štát.
The plant did not come through the change to a market economy intact, and Fiľakovo has spent the years since rebuilding on smaller manufacturing, food processing and cross-border trade, with unemployment above the national average and a good many people commuting to Lučenec or across the border for work. Slovakia and Hungary both joined the European Union in 2004 and the Schengen area in 2007, so the frontier that shaped this town for four hundred years is now a road sign. The castle museum that opened in the Bebek bastion in 2008 tells the story in both of the languages the town speaks.Závod prechod na trhové hospodárstvo neprežil neporušený a Fiľakovo odvtedy stavia znovu na menšej výrobe, potravinárstve a cezhraničnom obchode; nezamestnanosť je vyššia než celoštátny priemer a nemálo ľudí dochádza za prácou do Lučenca alebo cez hranicu. Slovensko aj Maďarsko vstúpili roku 2004 do Európskej únie a roku 2007 do schengenského priestoru, takže z hranice, ktorá toto mesto formovala štyristo rokov, je dnes dopravná značka. Hradné múzeum, otvorené roku 2008 v Bebekovej bašte, rozpráva tento príbeh v oboch jazykoch, ktorými mesto hovorí.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.