1250 – 1340 A castle on the road to the minesHrad na ceste k baniam

Ľupča was never one of the kingdom's great fortresses, and it did not need to be. It sat on the Via Magna, the long-distance road linking Buda with Kraków, and on the regional road running from the central Slovak mining towns toward Spiš — whoever held the castle watched both. The settlement below it grew up between the castle and a monastery first mentioned in 1263, and in 1340 Charles I raised it to the rank of a town; it kept that character until the nineteenth century. Charles came to the castle himself that year and granted its vice-castellan an estate far away in Zala county, which tells us two things: that the castle had a real administration by then, and that the crown deliberately appointed officers with no local ties, to avoid the abuses of Matúš Čák's day.Ľupča nikdy nepatrila medzi veľké pevnosti kráľovstva a ani nemusela. Sedela na Via Magna, diaľkovej ceste spájajúcej Budín s Krakovom, a na regionálnej ceste od stredoslovenských banských miest na Spiš — kto držal hrad, strážil obe. Osada pod ním vyrástla medzi hradom a kláštorom, ktorý sa prvýkrát spomína v roku 1263, a v roku 1340 ju Karol I. povýšil na mestečko; ten ráz si udržala až do 19. storočia. Karol vtedy na hrad sám zavítal a darovaním majetku v ďalekej Zalianskej stolici odmenil miestneho vicekastelána, čo nám hovorí dve veci: že hrad už mal skutočnú správu a že panovník úmyselne dosadzoval úradníkov bez miestnych väzieb, aby sa nezopakovali zlozvyky z čias Matúša Čáka.